A po tom, čo sa gréckym poslancom nepodarilo 29. decembra ani na tretí pokus zvoliť prezidenta, oznámil parlament v poslednom decembrovom dni svoje rozpustenie.

Parlamentné voľby sa tak budú konať 25. januára a podľa prieskumov z posledného obdobia v nich má veľkú nádej na víťazstvo silno ľavicové hnutie Syriza Alexisa Tsiprasa pred vládnymi konzervatívcami z Novej demokracie súčasného premiéra Antonisa Samarasa. Práve jemu nevyšiel decembrový gambit s prezidentskými voľbami, keď vládny kandidát a niekdajší grécky eurokomisár Stavros Dimas nezískal potrebných 180 hlasov.

Mandát súčasného prezidenta Karolosa Papuliasa sa končí na začiatku marca, o jeho nástupcovi rozhodne až nový parlament. Ale v terajšej gréckej dráme o osobu hlavy štátu v zásade nejde. Základnou otázkou je pokračovanie úsporných reforiem, ku ktorým sa Grécko zaviazalo pri prijatí rozsiahlych programov pomoci v celkovej výške 240 miliárd eur.

Aténska burza na neúspech prezidentských volieb reagovala okamžitým poklesom. A z Európy znie, že Grécko – nech už ho povedie po predčasných voľbách ktokoľvek – by malo svoje dohodnuté záväzky splniť. Medzinárodný menový fond (MMF) následne pozastavil výplatu ďalšej časti finančnej pomoci do chvíle, než bude jasné, kto bude v krajine vládnuť. Aj Európska centrálna banka (ECB) oznámila, že si počká, s akými návrhmi teraz Gréci prídu.

Pred A. Samarasom, ktorého vláda v EÚ za riešenie hlbokej gréckej hospodárskej krízy dostáva vysoké hodnotenie, tak teraz stojí zložitá úloha presvedčiť do volieb občanov, že s reformami nesmie byť koniec. Terajším poslancom – ako je zrejmé z neúspešnej voľby hlavy štátu – to zjavne vysvetliť nedokázal.

A to Európska komisia pred Vianocami pristúpila k nevídanému kroku. Jej hovorkyňa v Bruseli pomerne jednoznačnými slovami podporila vládneho prezidentského kandidáta – a bývalého člena komisie – S. Dimasa. Jeho zvolenie malo byť „silným signálom pre Európu“. Európska exekutíva sa pritom zvyčajne k národným voľbám odmieta vyjadrovať až s úzkostlivou snahou, aby nemohla byť napadnutá za snahy zasahovať do vnútorných vecí jednotlivých štátov. „Cítili sme, že tentoraz by sme taký komentár mali urobiť,“ vysvetlila neskoršie nezvyčajný postup hovorkyňa Annika Breidthardtová.

Grécki voliči však zatiaľ zrejme dávajú prednosť ľavicovej rétorike Syrizy, ktorá tvrdí, že so šetrením zametie a donúti finančné trhy tancovať podľa svojho vlastného pískania. „Je to historický deň, s vôľou ľudu sa úsporné opatrenia stanú za niekoľko dní minulosťou. Budúcnosť sa môže začať,“ myslí si líder Syrizy A. Tsipras. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble, naopak, zdôrazňuje, že „akákoľvek nová vláda bude musieť rešpektovať sľuby súčasnej vlády a predošlých kabinetov“. Aj eurokomisár Pierre Moscovici gréckych voličov vyzval, aby prorastové reformy podporili a umožnili tak svojej krajine opäť sa stať prosperujúcim členom eurozóny.

Ak by ľavicová strana vo voľbách uspela, najskôr sa skutočne pokúsi dohovoriť s „trojkou“ veriteľov nové podmienky. Veľké nádeje na úspech však nemá a teoreticky sa tak opäť otvárajú dvere k scenáru znamenajúcemu nakoniec grécky bankrot a odchod z eurozóny a z toho plynúce dôsledky jednak pre Atény, jednak pre menovú úniu.

Vedenie v prieskumoch však, samozrejme, neznamená volebné víťazstvo. Obe veľké zoskupenia majú pod 30 percent, ostatné strany sú ďaleko za nimi. Na prípadných následných koalíciách tak ešte len bude záležať, aký vývoj bude Grécko v ďalších týždňoch a mesiacoch skutočne čakať. Vylúčené tak stále nie je ani pokračovanie terajšieho kurzu, ale trebárs ani nejaká forma úradníckej vlády potom, čo sa po možnom volebnom pate Syrize – napríklad spoločne s extrémnymi stranami napravo, ako je Zlatý úsvit – podarí fakticky zablokovať parlament.

Komentátori však môžu v gréckom prípade do značnej miere popustiť uzdu fantázii a uvažovať aj o hlbších politických krízach. Problémy krajiny, vrátane dlhodobo nebezpečne vysokej nezamestnanosti, sú totiž bez riešenia už príliš dlho.

Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.