Viete si predstaviť ministra financií, ako sa teší, že do rozpočtu prišlo menej peňazí? A ministra výstavby radujúceho sa, že sa nedarí stavať diaľnice? Asi tak musel vyznievať šéf rezortu práce Ján Richter, keď sa tešil, že začali vo veľkom miznúť živnostníci, lebo vraj aj tak len zneužívali systém. Ministrove zákonné úpravy pritom najviac postihli tých živnostníkov, ktorí si poctivo platia skutočnú výšku odvodov. Za tri roky im zvýši povinné platby o tretinu aj v prípade, ak im vôbec nenarastie príjem. Minimálne odvody, na ktoré sa spolieha väčšina živnostníkov, porastú v tom istom období omnoho pomalšie. Inými slovami, minister vyháňa zo živnostenského stavu tých, ktorým chce podľa vlastných slov vytvoriť rovné podmienky. A neobstojí ani argument, že vláde ležia na srdci penzie tých, ktorí si platia len minimálne odvody. Krátka matematika: za deväťdesiateurový mesačný odvod počas 40 rokov v prvom pilieri sľubuje vláda penziu zhruba dvesto eur. Priemerný Slovák však strávi na dôchodku 12 rokov a ak by si spomínaných 90 eur ukladal hoci do ponožky bez úroku, vydržali by mu v penzii takmer dvadsať rokov. Navyše, kým sa zásadne nezmení predlžený štátny dôchodkový systém, bolo by najrozumnejšie nesľubovať nič. Pretože tým živnostníkom, ktorí majú do penzie už len pár rokov, vyššie odvody významnejšie nepomôžu. A mladí budú dostávať penzie z iného, výrazne menej štedrého systému, než je ten súčasný. Označovať živnostníkov plošne za podvodníkov je nebezpečné. Už len preto, že minimálne časť z nich prešla na živnosť z donútenia. A niektorí vo voľbách verili, že vláda istôt ich pred týmto tlakom ubráni. Namiesto toho sa dočkali vyšších nákladov a radosti ministra práce, keď stratili zdroj obživy.
Radosť z práce sa už nenosí. Mileniáli a generácia Z sú viac na peniaze a kariérny postup
Pragmatický prístup k práci u mladých spôsobili ekonomické a sociálne faktory