Arménsko: Krajina kláštorov a hôr

Mladíkovi s trasúcimi sa rukami sa napokon svoj idol s charakteristickou briadkou podarí odfotiť. Žiari šťastím. Pár dní predtým bol určite medzi tými tisíckami ľudí, ktorí si napriek vytrvalému dažďu nenechali ujsť ojedinelú príležitosť – vidieť a počuť na jerevanskom Námestí republiky koncert legendárnej skupiny.

Sto rokov

V tomto roku si krajina pripomína sté výročie genocídy Arménov v osmanskej Anatólii. Spomienkové udalosti vrcholili v apríli. Azda preto bola krajina trochu iná ako inokedy.

Živý, pulzujúci vyše miliónový Jerevan pôsobí akosi stíchnuto. Ľudia prejavujú vzájomnú spolupatričnosť i mimoriadnu ochotu pomôcť cudzincom. Aj pri oveľa väčších rébusoch, ako je hľadanie zastávky autobusu a ktorá linka kam ide. Mladá recepčná v jerevanskom hosteli Rafael hovorí, že kto chce spoznávať krajinu a najmä ľudí, lepší čas si ani nemohol vybrať: veď v týchto dňoch je tu oveľa viac Arménov ako zvyčajne. Do trojmiliónovej domoviny si prišli pripomenúť pamiatku obetí spred storočia aj mnohí z tých šiestich miliónov, ktorí žijú a pracujú v zahraničí. Vrátane Serža Tankiana, jeho spoluhráčov zo System of a Down a ich fanúšikov, najmä z Ruska.

V deň D, 24. apríla, celý deň silno prší, akoby aj obloha smútila. Cestu od stanice metra lemujú desiatky predavačov kvetín – aspoň jeden biely karafiát majú v ruke všetci, s ktorými kráčame k memoriálu Cicernakaberd, odkiaľ pred pár hodinami odišli oficiálni hostia. Tichý prúd ľudí s dáždnikmi a kvetmi sa nikde nekončí. Konštatovanie, že Arméni smutné výročie veľmi intenzívne prežívajú, je síce pravdivé, ale nedokáže zachytiť túto atmosféru úprimne prežívaného národného smútku.

„Rotunda“ Arménskeho divadla opery Zdroj: Juraj Mašláni

Ečmiadzin

„Naša krajina prijala ako prvá na svete kresťanstvo,“ zopakuje vám každý, ak vo vás rozpozná cudzinca. „Arménsko je krajina kláštorov a chrámov,“ prízvukujú a odporúčajú tie, ktoré nemožno nenavštíviť. Miesta ako Ečmiadzin a Tatev medzi nimi nikdy nechýbajú.

Ečmiadzin neďaleko Jerevanu je malý arménsky Vatikán. Centrum arménskej apoštolskej cirkvi, samostatné mestečko v meste Vagharšapat s viacerými významnými prastarými cirkevnými stavbami. V jeho uličkách sa prechádza staručký veterán druhej svetovej vojny, hrdý zhovorčivý tankista s desiatkami vyznamenaní na hrudi, rodiny s deťmi i celé triedy žiakov, ktorí majú v škole voľno. Prišli aj novomanželia s fotografom. Neveste sa dlhá biela vlečka stále zachytáva o podpätok.