Pokiaľ bude slovenské zdravotníctvo počas pandémie vyťažené na maximum, na armádu sa môžeme spoľahnúť iba v rámci personálu. Ozbrojené sily nedisponujú dostatočným vybavením pre prípad potreby viacerých pľúcnych ventilátorov či nemocničných lôžok. Pomáhať môžu najmä vojaci, no aj ich počty majú svoje limity.
Pohľad odborníkov na potenciálnu pomoc armády v najbližších dňoch je skôr skeptický. Pripomínajú, že keby sa vojenská infraštruktúra roky nezanedbávala, situácia mohla byť omnoho priaznivejšia. Vojaci pritom uplynulý víkend ukázali, že si rozhodne zaslúžia lepšie pracovné podmienky.
Kasárne padajú vojakom dlhé roky na hlavu, a predsa prišli
Situácia s vybavením sa síce príliš nepripisuje na vrub súčasného vedenia ministerstva obrany, no nie je zrejmé, či sa v zákulisí robí dosť pre to, aby bolo Slovensko na nečakané situácie pripravené. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) len nedávno pre médiá spomenul, že jeho rezort požiadal o pomoc Severoatlantickú alianciu (NATO), ktorá by mohla dopraviť na Slovensko ďalší zdravotnícky materiál. Otázne však je, čo s kvalifikovaným personálom či nevyhnutnými prístrojmi. Pandémia navyše momentálne naberá na sile vo viacerých krajinách, čo môže výpomoc skomplikovať či pribrzdiť.
Armáda bez kasární
Rezort obrany bojuje dlhé roky predovšetkým na domácom poli. Polorozpadnuté budovy, nedostatočné hygienické podmienky či dokonca nedostatok textilu pre vlastných ľudí. To všetko sú dlhodobé problémy, ktoré sa v ozbrojených silách neriešili celé dekády. Vedenie rezortu hovorilo o nevyhnutných investíciách do infraštruktúry ešte na začiatku pandémie koronavírusu. Zásadnou otázkou však vo finále budú financie, pretože rozpočtové plány zasiahnu pre pandémiu výrazné škrty. „Je to naozaj žalostné. Niekde máme na sto vojakov jednu sprchu, inde padá strecha. O nástupu do funkcie sme sa boli pozrieť na viacerých útvaroch a je absolútne zrejmé, že budeme musieť investovať peniaze do rôznych opráv. Na ilustráciu spomeniem budovu v Nitre, kde máme päťsto vojakov, a ak ju nezačneme opravovať, bude zatvorená pre nevyhovujúce podmienky,“ povedal J. Naď krátko po prebratí ministerstva.
„Nie je to dobré, ale to sa vie už celé roky. Prakticky iba žneme to, čo sme si sami zasiali.“
Ministerstvo by mohlo situáciu vyriešiť tým, že presunie finančné prostriedky z nákupov techniky a naleje ich do infraštruktúry. Zatiaľ však takýto scenár zrejme nie je aktuálny. „Ministerstvo obrany nezvažuje pozastavenie technickej modernizácie na úkor modernizácie infraštruktúry. Obe oblasti sa musia rozvíjať súčasne, lebo sú navzájom previazané. Od toho sa odvíjajú priority a ciele rezortu a takisto programované zdroje na ich realizáciu,“ ozrejmil tlačový odbor ministerstva obrany.
Vlastná úroda
Slovensko vo viacerých kľúčových sférach iba trpí pre predošlé kroky politikov. V časoch, keď malo naše domáce hospodárstvo najvyšší výkon, sa nepohlo prakticky s ničím – od nemocníc či ciest až po školy. Ministerstvo obrany napriek obrovským rozpočtom v minulosti nedostalo potrebné investície tam, kde to bolo nevyhnutné. V predošlom funkčnom období riešili nominanti SNS prioritne modernizáciu techniky, z ktorej aj tak napokon nebolo takmer nič.
Modernizácia armády je nutná. Otázka je čo, kedy a za koľko
Armáda môže zdravotníkom zo svojich skladov niečo poskytnúť. Problémom by však bol prípadný krízový scenár, počas ktorého by dramaticky stúpali počty akútne hospitalizovaných pacientov. Zabezpečenie nie je dobré ani podľa bývalého vysokopostaveného generála Macka. Ten pripomenul, že to nie je vizitka súčasného vedenia rezortu, ktoré ho oficiálne riadi od februárových parlamentných volieb. „Nie je to dobré, ale to sa vie už celé roky. Prakticky iba žneme to, čo sme si sami zasiali. Samozrejme, na situáciu okolo celosvetovej pandémie neboli na sto percent pripravené ani iné krajiny, ale u nás je to s vybavením naozaj žalostné,“ povedal pre TREND Pavel Macko. Podľa neho môžu ozbrojené sily poskytnúť v súčasnosti jednu jedinú poľnú nemocnicu, ktorá však takisto nie je dimenzovaná na nápor infekčných pacientov. „Áno, môžeme to v prípade potreby využiť, otázne sú však lôžka, ktorých rozhodne nie je nazvyš,“ dodal. P. Macko sa domnieva, že ozbrojené sily dokážu dodatočne zriadiť centrá na viacerých miestach, ubytovacie kapacity však krívajú aj pri počtoch vlastných zamestnancov. „Ozbrojené sily nemajú dosť miesta ani pre svojich vlastných. Isteže, sú možnosti, napríklad výcvikové centrum Lešť. Ale hovoríme o stovkách, nie tisícoch,“ vysvetlil generál.
Obmedzené počty
Parlamentný poslanec Tomáš Valášek (Za ľudí) pre TREND pripomenul, že s dostupnosťou pomoci zo zahraničia môže byť problém. Podľa neho môžu momentálne jednotlivé krajiny len ťažko odhadnúť, aký vývoj bude mať u nich druhá vlna pandémie. Kľúčový bude aj kvalifikovaný zdravotnícky personál, ktorého nedostatok sa ukazuje čoraz viac. „Môže byť problém s dostupnosťou, pretože keby nám niekto mal poslať povedzme poľnú nemocnicu s kompletným vybavením a následne by ju potreboval doma, bol by to problém. Počty prípadov stúpajú v celej Európe, až v neskoršej fáze bude jasnejšie, kto je na tom lepšie a môže sa podeliť o ľudí aj materiál,“ domnieva sa T. Valášek, ktorý ako zahraničnopolitický expert pôsobil aj pri Severoatlantickej aliancii.
- Plánované armádne nákupy
- Transportéry 4x4 / 783 mil. €
- Transportéry 8X8 / 410 mil. €
- Stíhačky F-16 / 1,6 mld. €
- Radary / 155 mil. €
- Húfnice Zuzana 2 / 170 mil. €
Samotný materiál podľa neho nestačí. „Ak nám pomôžu krajiny zdravotníckym materiálom, napríklad pľúcnymi ventilátormi, a nebude ich mať kto obsluhovať, budú nám prakticky nanič. Dôležití sú teraz najmä kvalifikovaní zdravotníci,“ uzavrel.
Armáda má problémy s infraštruktúrou. Chátrajúce budovy pomaly padajú vojakom na hlavy
Materiálne zabezpečenie nie je zďaleka jediný problém, s ktorým armáda zápasí celé roky. Ozbrojené sily sú dlhodobo personálne poddimenzované. Tabuľkové počty armády, teda vojakov a civilných zamestnancov, sú momentálne nastavené približne na 20-tisíc ľudí. Realita je však značne odlišná, len vojakov chýba viac ako dvadsať percent. V súvislosti s atraktivitou vojenčiny sa v minulosti objavilo viacero projektov, žiaden z nich však nepriniesol želaný efekt. Začiatkom júla evidovalo ministerstvo naplnenie tabuľkových kapacít zhruba na 77 percent, čo je asi 12 700 vojakov.
Otázny účet
Slovensko má za sebou prvé kolo celoplošného testovania, ktoré nariadila vláda. V tisícových počtoch sa do akcie zapojili aj vojaci. Ministerstvo obrany nasadilo do terénu prakticky všetky dostupné zdroje, testovanie na niektorých miestach ohrozil predovšetkým nedostatok zdravotníkov. Rezort obrany si už testovanie vyskúšal na Orave a v Bardejove, kde boli odbery antigénovými testami týždeň pred zvyškom krajiny. Ostatný víkend muselo vypomáhať aj viac ako 30 zdravotníkov z Rakúska či dvesto medikov z Maďarska. Veľkou záhadou je zatiaľ konečný účet, ktorý bude podľa tlačového odboru ministerstva možné vystaviť až po druhom kole testovania. Suma sa môže pohybovať v desiatkach, ale aj stovkách miliónov eur. „Celkové náklady spojené s operáciou Spoločná zodpovednosť budú vyčíslené až po jej ukončení,“ hovorí stanovisko rezortu obrany. Druhé kolo testovania je naplánované na najbližší víkend.
- Krívajúca modernizácia
Dlhodobo neriešeným problémom armády je technika. Ozbrojené sily mali dostať viacero nových hračiek od masívneho nákupu obrnených transportérov cez výzbroj pre helikoptéry až po tanky. Drvivá väčšina projektov zlyhala ešte v predošlom volebnom období, keď ich SNS nepretlačila cez vládu. Národniari dotiahli iba nákup stíhačiek F-16, ktoré majú doraziť o dva roky. Za americké lietadlá zaplatíme v prvotnej investícii 1,6 miliardy eur. Najbližšie dostanú vojaci nové radary za 155 miliónov eur.
