Architektúra transparentnosti: Dávid vs Goliáš na finančnom trhu

Keď vyzeralo, že legislatívne snahy nebudú dotiahnuté do výsledku, transparentnosť sa opäť prihlásila o slovo. A tak prišiel škandál s medzibankovou sadzbou najmä LIBOR a EURIBOR. V týchto prípadoch prišlo aj na trestné obvinenia zodpovedných riaditeľov a manažérov (napr. Barclays). Vysoké finančné sankcie ako súčasť zlepšenia rozpočtov sú len tou povestnou čerešničkou. Situácia sa však už nedala zvrátiť. Vlády pristúpili k zostrovaniu legislatívy v otázkach prania špinavých peňazí, sankcií a účinného vymáhania, ako i podpory compliance management systémov. V USA došlo k preformulovaniu metodiky stíhania korporácií za trestnú činnosť bielych golierov.

A potom sa objavili Panama Papers. Vyniesli na svetlo sveta previazanosť bohatých, mocných a niektorých inštitúcií z finančného sektora, ktoré aktívne postupovali v napĺňaní ich požiadaviek. A toto vyústilo v reakčnú masu: nový legislatívny optimizmus. Na pretras sa dostal neuralgický bod systému – daňové raje a nespolupracujúce jurisdikcie. Európska únia aj vo svetle nadchádzajúceho brexitu, keď veľká časť daňových rajov sa nachádza pod britskou jurisdikciou, vydala zoznam nespolupracujúcich, resp. čiastočne spolupracujúcich jurisdikcií. Nebol to však koniec.