Architektka z Barcelony poradí, ako spojiť Bratislavu s Dunajom

Vrcholom nového prístupu k verejným priestorom bol projekt pre olympijské hry. Architektka a dizajnérka Beth Galí odvtedy pomohla zlepšiť mnohé mestá v Európe. Do Bratislavy prišla navrhnúť nábrežie, park a námestie v rozšírení komplexu Eurovea pre developera J&T Real Estate.

• Pozrite si najznámejšie projekty Beth Galí.

Preslávili ste sa projektmi podporujúcimi peší pohyb po meste. Bratislava je stále mestom prispôsobeným najmä pre autá. Ako sa dá zmeniť toto nastavenie?

Ak chceme zredukovať automobilovú dopravu v meste, úplným základom je dobrá sieť mestskej hromadnej dopravy. Aby bola efektívna a inteligentná, čiže dobre skoordinovaná, aby sa ľudia verejnou dopravou všade dostali. Ľudia postupne začnú cítiť výhody MHD, že znamená menej stresu, a postupne si zvyknú. Videli sme to aj v Barcelone. Vo všeobecnosti platí, že čím viac priestoru pre autá vytvoríme, široké cesty a veľa parkovacích miest, tým viac áut v meste bude. Je to začarovaný kruh.

Ako ste ho rozsekli v Barcelone?

Napríklad keď sme robili obchvaty, dopravní inžinieri požadovali zdvojnásobenie ich kapacity. My sme povedali nie! Treba na to ísť opačne. Povedať, koľko áut chceme, a na základe toho navrhnúť aj kapacity, inak sa táto špirála nikdy neskončí a budeme len stále rozširovať cesty. Práve preto je veľmi dôležité, aby mestská hromadná doprava poskytovala kvalitnú alternatívu. Je to základná vec.

Keď ste navrhovali nové verejné priestory, či už v Barcelone, Írsku alebo Holandsku, ako ste presvedčili úrady a obyvateľov, aby prijali zmenu v prospech chodcov?

Nejde o to, aby mali chodci viac priestoru ako autá, ale treba nastaviť rovnováhu. Autá sú dôležité, sú súčasťou mobility, nedá sa ich zbaviť. V prípade Corku sme ulice premodelovali tak, že v určitých úsekoch bola užšia časť pre chodcov a širšia pre autá, inde zase naopak, takže sa vytvárali akési pseudonámestíčka. Takýmto striedaním sme dosiahli dobrý výsledok. Rozhodne nejde o odstránenie áut. Cez mesto ich prechádza rovnaké množstvo ako predtým, len sme ich inak usporiadali.

Ide o to, aby ľudia cítili prítomnosť rieky v centre mesta

Ľudia sa takýchto zmien obávajú. Ako ste im to vysvetlili?

Presvedčiť verejnosť je pomalý proces, je to najmä otázka pre politikov. Vychádzam z toho, že najdôležitejšia podmienka je, aby dobre fungovala verejná doprava. Aby občania videli, že je to pre nich skutočne dobrá alternatíva. Inak z auta nikdy neprestúpia. Chcem zdôrazniť, že neverím v čisto pešie zóny veľkého rozsahu, ktoré sa stali v druhej polovici 20. storočia populárne.

Beth Galí navrhne dizajn nábrežia v pokračovaní Eurovey. Zdroj: Vizualizácia - J&T Real Estate

Prečo?

Mestá, ktoré spravili takúto zmenu, majú tiež svoje problémy. Napríklad po 19. hodine je taká zóna často mŕtva. Je to opačný extrém, ktorý tiež nie je dobrý. Sú rôzne spôsoby, ako prepojiť mobilitu mesta so životom ľudí, jeden z vhodných spôsobov je pracovať s časom. Sú oblasti, v ktorých v istom čase autá môžu jazdiť cez inak pešie zóny. Práca s časom je podstatná. V obmedzovaní áut netreba byť fundamentalistický. Aj na bulvári Pribinova by mohli nejaké autá jazdiť, treba to preštudovať. Pre mesto je vždy najlepší mix, ale musíme nájsť správnu rovnováhu koľko áut, koľko chodcov a kedy.

Okrem promenády, parku či námestia v projekte Eurovea 2 máte navrhnúť aj dizajn manuál verejných priestorov pre celú zónu Pribinova. Aký potenciál vidíte v tejto lokalite?

Najpodstatnejšia vlastnosť Bratislavy je veľký potenciál. Je to mesto, ktoré rastie a ponúka príležitosti. Podobne ako v Hamburgu a iných mestách v Európe, kde bol prístav posunutý, vytvára nový priestor a nový potenciál. Slovensko vnímam ako mladú krajinu. Neviem, či to súvisí s nedávnym prechodom k demokracii, ale vnímam dynamiku a energiu, čo sú pozitívne veci. Vždy, keď mesto takto rastie, je dôležité vyriešiť hranicu medzi „starým“ a „novým“ mestom, aby spolu dobre fungovali.

Ako na to idete?