Nová krajina potrebuje vlastnú menu, to je samozrejmé. Plán znie na papieri jednoducho: hermeticky uzavrieť hranice, vymeniť staré peniaze za nové a pôvodnú menu vyhlásiť za neplatnú. Tak to v roku 1918, prvý týždeň po vyhlásení československej samostatnosti, navrhoval ekonóm Josef Macek. Upozorňoval na to, že rakúska centrálna banka pokračuje v tlačení bankoviek, ktoré započala ešte v posledných mesiacoch prvej svetovej vojny, aby bola schopná platiť záväzky. Kým bolo Československo nadviazané na rakúsko-uhorské peniaze, jeho hospodárstvo ohrozovala nekontrolovateľná inflácia.
Ako však uzavrieť hranice, keď žiadne ešte reálne nejestvujú? O budúcej podobe Československa sa práve rozhodovalo na parížskej mierovej konferencii, čo využívali budúci susedia. Južné Slovensko – v niektorých častiach až po Zvolen – kontrolovali maďarské vojská, s ich vytlačením z územia nakoniec pomohli talianski legionári. A súčasný Český Těšín s okolím si nárokovali Poliaci.
Zložitá situácia
Kým československá delegácia pod vedením Karla Kramářa a Edvarda Beneša vyjednávala hranice štátu v metropole Francúzska, v Prahe plánoval budúci minister financií Alois Rašín riešenie finančnej situácie. Okamžite zastavil akceptáciu bankoviek mladého rakúskeho štátu. V centrálnej banke bývalej monarchie nechal vytlačiť nové bankovky v celkovej nominálnej hodnote dvoch miliárd rakúskych korún. Ľahko sa rozlišovali: bolo ich treba vytlačiť rýchlo, a tak boli potlačené len na jednej strane.
A. Rašín chcel novú menu čo najskôr, bál sa inflácie spôsobenej nekontrolovaným obehom stále spoločných bankoviek. Lenže vytlačenie potrebného objemu peňazí v USA by trvalo najmenej pol roka, dokonca aj na kolky by sa čakalo niekoľko mesiacov. A to bolo podľa neho pridlho.
Vo februári 1919 vystúpila ČSR z colnej únie s Rakúskom a zastavila pohyb tovaru. Prvý marcový týždeň uzavreli desiatky tisíc vojakov čerstvo dohodnuté hranice mladého štátu. Začalo sa pečiatkovanie bankoviek, prvé z bývalých štátov Rakúska-Uhorska. Po týždni boli všetky neopečiatkované bankovky vyhlásené za bezcenné. Od začiatku apríla sa novým obeživom stala československá koruna.
Kde vziať peniaze
Na beh štátu si treba požičať, lenže ako má úplne neznáma krajina získať dôveru a zabezpečiť si silnú menu? Podľa A. Rašína tým, že robí úsporné opatrenia. A to od podlahy –československí predstavitelia v Paríži mali od neho výslovne zakázané stravovanie v hotelových reštauráciách či prepravu taxíkmi.
Výmena peňazí bola zároveň spojená s obmedzením ich množstva v obehu: každý, kto priniesol peniaze na kolkovanie, dostal naspäť len polovicu. Tá druhá bola nútenou pôžičkou štátu. Môže to vyzerať nespravodlivo, no požičané peniaze štát do roku 1926 vrátil. A. Rašín tak získal prostriedky na chod štátu a zastavil aj infláciu, ktorou neskôr trpeli okolité krajiny. Dohromady stiahol z obehu zhruba tretinu hotovosti. Ferdinand Peroutka vo svojom Budování státu potvrdzuje, že rozhodnutie zbaviť sa rakúskej koruny čo najrýchlejšie bolo veľmi predvídavé, jej kurz totiž padal obrovským tempom. V čase prevratu sa ešte dalo vo Švajčiarsku získať za sto korún 46 frankov. V období menovej odluky to už bola len polovica. A v decembri 1919, teda len rok od vzniku ČSR „už žiadny Švajčiar nedal za rakúsku korunu viac než štyri centimy,“ uvádza F. Peroutka.
Okrem samotnej hotovosti zvyšovali infláciu aj dlžobné úpisy, ktoré si obyvateľstvo mohlo cez vojnu kúpiť a požičať tak bojujúcej krajine peniaze. A. Rašín zrušil ich zameniteľnosť na území ČSR, čo vyvolalo veľký odpor – množstvo ľudí malo v dlhopisoch uložené nemalé úspory. V ČSR by tieto dlhy Rakúska-Uhorska opätovne zvyšovali objem peňazí v obehu. A nie malou mierou, v jediný deň sa ich napríklad v novembri 1918 vymenilo za vyše 600 miliónov korún.
Jeho krok ale neskôr odobrila aj parížska konferencia. Dlhopisy sa naďalej dali zmeniť za hranicami v Rakúsku, kde prispievali k rastúcej inflácii. Silná koruna mala začiatkom 20.rokov aj ďalšie nepríjemné následky – vysoká cena tovarov na vývoz priniesla pokles priemyselnej produkcie a zvyšovala nezamestnanosť – v trinásťmiliónovej krajine bolo koncom roka 1922 viac než 400-tisíc ľudí bez práce.
Prvé oficiálne československé bankovky boli vytlačené ešte v roku 1919, mince sa razili až od roku 1922. Vďaka rýchlej odluke od bývalého mocnárstva sa podarilo ČSR postupne vybudovať pevnú menu, no nešlo len o silu koruny. Napriek tomu, že krajina predstavovala tretinu územia celej monarchie, nachádzalo sa v nej takmer sedemdesiat percent priemyslu Rakúska-Uhorska. Významné okolité krajiny a Nemecko boli ako porazené vo vojne navyše zaťažené platením reparácií. A ďalší veľký sused Rusko, ktoré z vojny vystúpilo ešte v roku 1917, sa zasa zmietalo v občianskej vojne. ČSR mala navyše podporu veľkých mocností, vrátane Francúzska a USA.
Minister hriešneho národa
A. Rašín, ktorý celú hospodársku a finančnú politiku novej krajiny postavil na obmedzení inflácie a sile novej meny, bol tvrdá povaha, viac ho bavili konflikty než kompromisy. Najviac tlačil na skoré prijatie novej meny – prvý marcový týždeň neodchádzal z ministerstva ani v noci. „Ak chceme finančne posilniť náš štát, musíme to niekedy robiť aj spôsobom, ktorý prikazuje odriekanie úradníkom a občanom. Ale len preto, aby sme zabezpečili národu slobodu,“ cituje F. Peroutka.
A. Rašín bol ideálnym politikom do ťažkých čias, veľmi mu totiž na verejnej mienke nezáležalo. Podľa historika Jiřího Kovtuna vyčítal svojim spoluobčanom tri hriechy: že zleniveli, že sa viac spoliehajú na všemohúcnosť štátu ako na samých seba a že si myslia, že sloboda znamená len neposlušnosť a koniec rozkazovania. Zdalo sa, že ho nezničí nič: ako mladý niekoľkokrát sedel, v roku 1917 dostal dokonca trest smrti za sprisahanie proti mocnárstvu. Úspechu ekonomiky sa nedožil. V januári 1923 ho dostihol anarchista Josef Šoupal a jeho strela zasiahla miechu. O mesiac neskôr zraneniam podľahol.
Jeho nástupcom sa stal nemenej významný národohospodár, profesor Karel Engliš. Nepresadzoval silnú menu za každú cenu, čo prispelo k upokojeniu hospodárskej situácie.
TREND prináša nový seriál Písal sa rok..., v ktorom sa sa bude venovať zaujímavým historickým udalostiam a pozrie sa na ne z hľadiska ekonomiky. Priestor dostanú veľmi staré i nedávne príbehy, ktoré zasiahli Slovensko a svet.
Článok vyšiel v aktuálnom vydaní týždenníka TREND 13/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Foto - ČTK
