Architekt Andrej Olah: Ako interiérom zmeniť mesto

Je to jednak signál, že architektúra potrebuje čerstvé podnety. Zároveň je sympatické, že nastupujúca generácia si budúcnosť nepredstavuje ako produkovanie extravagantnosti. Práve naopak. Medzi finalistami v kategórii rodinných domov napríklad vynikajú mladí autori, ktorí citlivo spájajú tradíciu dedinskej architektúry so súčasným výrazom a potrebami. Pri exteriérových riešeniach si ocenenie odniesol nenápadný projekt lávky a prístrešku na Straníku pri Žiline, ktorým mladá partia architektov prenáša tému verejného priestoru mimo mesta.

Pri interiérových projektoch by sa zase mohlo zdať, že cieľom bude len nablýskaná výplň priestorov. Interiér bratislavského obchodu Slávica, ktorý taktiež získal ocenenie, však ukazuje, že zaujímavá úprava vnútra môže vplývať aj na život za jeho stenami. O tom ako, sme sa rozprávali s autorom a jedným zo zástupcov „novej krvi“ Andrejom Olahom (na úvodnej fotografii).

Interiér na čas

„Je rozdiel medzi architektom a interiérovým dizajnérom či dekoratérom,“ upozorňuje hneď na úvod A. Olah. A vysvetľuje, že tí z druhej kategórie väčšinou neriešia stavebné úpravy, čiže búranie a murovanie, ale skôr estetiku vnútorného zariadenia. „Pre nás interiér neznamená, či je to čierne, biele alebo zelené. Základ je spraviť to tak, aby to bolo funkčné,“ tvrdí architekt.

Slávica, interiér Zdroj: Maňo Štrauch

V prípade bratislavského obchodu Slávica, ktorý má v ponuke autorský dizajn zo Slovenska a okolia, to znamenalo najprv vyčistenie pôvodného priestoru od nánosov posledných desaťročí. Cieľom bolo priblížiť sa pôvodnému vzhľadu vnútra mestského paláca. Dôležitým krokom bolo odstránenie vloženého medzistropu, čím priestor nadobudol honosnú výšku a vzdušnosť – jeden z jeho dnešných tromfov. Pri odkrývaní vrstiev náterov na stenách padlo rozhodnutie sčasti ich zachovať. Výsledkom je kombinácia priznanej patiny v stropnej časti a do výšky okna vybielených stien, ktoré tvoria funkčný podklad pre dizajnové výrobky.

Slávica, interiér /2 Zdroj: Maňo Štrauch

Zásadný plus priestoru je v tom, že keby nevznikol, nebolo by na jeho mieste nič. Ide o prípad dnes častého javu, keď okolnosti brzdia sanáciu budov, a preto ich majitelia sprístupňujú na dočasné využitie. To je parketa pre takzvanú temporálnu architektúru. Časové obmedzenie a súvisiace nízke badžety sú síce limitmi, tie však architekti – a hlavne tí mladí – vnímajú ako výzvu. „Tá dočasnosť mi dáva možnosť experimentovať a viac sa uvoľniť. A nižší rozpočet môže byť pre tvorbu aj pozitívna vec,“ hovorí A. Olah.

Výsledkom je priestor, ktorý láka ľudí vstúpiť a zároveň svojím obsahom prispieva k oživeniu dlho zaspatej a nevľúdne pôsobiacej časti centra hlavného mesta.

Andrej Olah Zdroj: Maňo Štrauch

Ulica pre ľudí

Sedíme na káve v pár metrov vzdialenom podniku Soho. Vonkajšie stoly na ulici zapĺňa digitálna mládež, vyhrievajúca sa na jesennom slnku. Na mieste, kde ešte prednedávnom „strašil“ prázdny butik s drahým šatstvom, sa dnes ozýva vrava a drnčanie bicyklov. Nová prevádzka už etablovanej gastro značky otvorila pred pár mesiacmi. Na návrhu a tvorbe jej interiéru sa taktiež podieľal A. Olah.

Princíp tu bol podobný. Mŕtvy parter a pasáž funkcionalistického paláca s hotelom si žiadali oživenie. Priniesol mu ho podnik s už existujúcou klientelou. K rýchlemu zaplneniu prispelo okrem odskúšaného konceptu aj interiérové riešenie. Pozornosť už z ulice priťahujú veľké presklenia, ktoré umožňujú výbornú komunikáciu vnútrajšku s exteriérom. Unikátne výkladové okná sú pritom pôvodné a bolo ich treba len odhaliť. Aj pri celkovej úprave priestoru znelo hlavné prikázanie „vyčistiť!“. Znamenalo to napríklad odstránenie sadrokartónových obkladov a priznanie surových rebier stropu.

K rýchlemu zaplneniu novej prevádzky bistra soho prispelo aj interiérové riešenie. Zdroj: Maňo Štrauch

V kurze sú dnes mladé gastro prevádzky, ktoré sa tvária nekonformne, steny zapĺňajú policami s knihami a priestor mobiliárom z paliet či surového dreva. A v tomto prostredí potom predávajú snacky a nápoje za viedenské ceny. A. Olah v tom cíti „pinterestové klišé“. Čiže kalkulované