Antibiotiká – nadlho zakopaná mína

Navyše v mnohých častiach sveta sa kŕmne antibiotiká bez obmedzení využívajú naďalej. „Sám som ešte pred zákazom dovážal na Slovensko kŕmne antibiotiká, lebo to v biznise s krmivami robil každý. A po stopke som o tento biznis prišiel. Som však rád, že k tomu prišlo, lebo riziká z antibiotík sú v krmivách ďaleko najväčšie,“ hovorí predseda predstavenstva slovenského Zväzu výrobcov krmív Marian Uhrík. Vyštudovaný zootechnik, ktorý obchoduje s prímesami do krmív už od prelomu milénia po tom, ako najskôr vyše dve dekády pracoval v štátnych poľnonákupoch.

Konečne stopka

Kŕmne antibiotiká sa v európskom krmovinárstve zaviedli do praxe pred zhruba polstoročím. O ich spätnom zákaze sa rozhodovalo len postupne. „Už na prelome milénia začali vedci biť na poplach, že voľných molekúl antibiotík, ktoré sa ešte nerozšírili v liečbe ľudí, je v rezerve len veľmi málo,“ hovorí M. Uhrík. Nariadenie zakazujúce ich skrmovanie únia prijala už na jeseň roku 2003, no reálny zákaz začal platiť až od januára 2006. Asi aj preto, aby farmári stihli minúť nakúpené zásoby. Dnes je prax v únii taká, že antibiotiká sa podávajú iba naozaj chorým zvieratám na predpis veterinára. Vtedy sa pre zvieratá pripravia na obmedzený čas takzvané medikované krmivá.

V niektorých iných častiach sveta používajú antibiotiká na zrýchlenie rastu zvierat aj naďalej. „To sú krajiny, kde majú farmy na domáci predaj využívajúce antibiotiká a farmy na vývoz do Európy bez nich,“ hovorí M. Uhrík. Napríklad v Číne pri kŕmení zvierat antibiotiká nikto neobmedzuje.

Tlak na ich vytláčanie z chovov ale postupne narastá. Americký McDonald’s nedávno prisľúbil, že aj pre svoje mimoeurópske fastfoody najneskôr do dvoch rokov prestane nakupovať kurčatá dopované antibiotikami. Slovensko podľa M. Uhríka dnes spotrebúva len zhruba štvrtinu antibiotík v porovnaní s obdobím pred ich zákazom. Krajina patrí k štátom, kde sa podáva zvieratám vôbec najmenej antibiotík.

Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek sa nedávno pochválil, že slovenský chov prasiat vo vlaňajšom zisťovaní Európskej agentúry pre liečivá patril v EÚ k siedmim najmenej medikovaným. Na Slovensku sa na vyprodukovanie jedného kilogramu bravčoviny minulo len 43 miligramov antibiotík, kým v Španielsku dokonca viac ako 240 miligramov. Podľa ministra je to vraj výsledok toho, že Slovensko sa o chovy stará lepšie a poskytuje im aj lepšie krmivá. A že zvieratá sú potom zdravšie a nepotrebujú lieky. Celkovo sa v chovoch prasiat minulo vlani zhruba 3,7 tony antibiotík.

Antibiotiká v tunajších chovoch majú na starosti až dva kontrolné úrady. Ústav štátnej kontroly veterinárnych liečiv rozhoduje o tom, či konkrétne medikované krmivo bude vôbec uvoľnené na trh. A inšpektori Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) kontrolujú krmivá v teréne.

Občasné prechmaty sa ale nevyhýbajú ani Slovensku.