Premiérka Iveta Radičová spoločne s ministrom financií Ivanom Miklošom síce začiatkom minulého týždňa odcestovali do Bruselu s cieľom znížiť podiel Slovenska na Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF – European Financial Stability Facility), ako sa val úradne nazýva (TREND 28/2010). No ten aj po dvoch dňoch rokovaní ostal v nezmenej výške a I. Mikloš vo štvrtok pripojil podpis k zmluve. Vláda však už avizovala, že uhrádzať záväzky za krajinu, ktorá by dostala pôžičku od EFSF, no nebola by ju schopná splácať, je ochotná len pri splnení troch podmienok. Sprísnení dodržiavania Paktu stability a rastu. Druhou je mechanizmus riadeného bankrotu krajiny, na ktorom by sa mala eurozóna dohodnúť. Treťou, že ohrozený štát najprv urobil všetko, aby prefinancoval dlhy na finančných trhoch. Podiel SR v prípade, že sa z EFSF použije celý podiel krajín eurozóny (440 miliárd eur), predstavuje 4,37 miliardy eur. Otázna ostáva 818-miliónová účasť SR na osemdesiat-miliardovej pôžičke Grécku. Vláda na tom istom rokovaní, na ktorom schválila účasť krajiny na obrannom vale, zmenila uznesenie bývalej vlády upravujúce postup Slovenska pri schvaľovaní veriteľskej zmluvy medzi Gréckom a krajinami eurozóny. Neodporučila poslancom za pôžičku hlasovať.