Áno, sme talenty!

Veronika Obertová a Michaela Čopíková alias duo Ové Pictures tvoria na širokom poli, ktoré siaha od animovaných filmov cez videoklipy, knižný dizajn, ilustrácie až po reklamu a vizuálnu identitu. Majú permanentný pretlak nápadov a – podľa ich vlastných slov – je s nimi „sranda“. Preto nie div, že každý chce s nimi spolupracovať. Dosť dôvodov na to, porozprávať sa s nimi o talente.

Považujete sa za talenty?

Michaela Čopíková: Tušila som, že príde táto otázka. Keď sa však povie talent, tak mi ako prvý napadne šport. Akosi si to nespájam s tým, čo robím. Ale asi to tak bude. Talent je zrejme taká tá iskra na začiatku cesty a je to dôvod, prečo sa človek rozhodne pre to, čo potom robí. Bez talentu by sme ani my dnes neboli tam, kde sme. Takže si to asi musíme priznať: Áno, sme talenty! Možno nie sme naučené hovoriť to nahlas, ale je to tak. Dá sa pri tom použiť trik, že keďže sme dve, tak si tú otázku obrátim a opýtam sa, či Veroniku považujem za talent. A odpoviem si, že jasné. Potom je už ľahšie povedať to aj o sebe.

Veronika Obertová: Bez talentu na to, čo robíme, by nás to zrejme ani tak dlho nebavilo.

Prečo sa talent spája hlavne so športom?

VO: Pretože za slovom talent je niečo zázračné a tie výkony športovcov pôsobia neuveriteľne. Je to niečo, čo je pre ostatných naozaj ťažko dosiahnuteľné.

MČ: A je v tom aj silná emócia. Ja sa pri tom často až rozplačem, že čo ľudia dokážu, keď chcú. Teraz mi však aj mimo športu napadá, že na škole alebo neskôr som stretla ľudí, ktorých považujem za nesmierne talentovaných, lebo vedeli niečo, čo ma veľmi fascinovalo alebo až dojímalo. O niektorých z nich sa pritom možno vôbec nevie, pretože sa im nedostalo toho, aby sa ich talent rozpoznal a rozvinul.

Z rozpoznávania a rozvoja talentu sa dnes stáva spoločenská téma. Považujete to za dôležité?

MČ: Ale áno. Všetci sme dostali nejakú vlohu a potenciál byť v niečom lepší. Keď človek tú vec nájde a trafí, tak to môže zásadne ovplyvniť jeho budúcnosť. Zároveň si však nemyslím, že človek nemôže prežiť svoj život úplne spokojne aj bez toho, aby zistil, v čom je jeho najsilnejšia stránka.

VO: Slovo talent nadobudlo v spoločnosti istý význam, ktorý môže označovať aj nejakú švihnutú zručnosť – tak ako sa to deje v televíznych „talent šou“. Preto je pojem talentu trochu sprofanovaný. Mne sa napríklad nežiada povedať, že talentovaný je Stefan Sagmeister, ale skôr by som povedala, že ho považujem za osobnosť grafického dizajnu. Pri slove talent nám ako prvý napadá šport, pretože dokáže vyvolať ten wau-efekt, je to niečo úžasné, ale zároveň za tým nevidím niečo hlbšie. Pri niektorých ľuďoch sa však na ich zručnosti nabaľujú ďalšie hodnotné vlastnosti, na základe ktorých si ich potom vážim. A nepotrebujem ich označovať za talentovaných.

Plagát k úspešnému animovanému filmu Nina Zdroj: Ové Pictures

Skúsme pojem talentu trochu rehabilitovať a držať sa ho. Ako človek v sebe môže objaviť nadanie? Čo naviedlo vás?

VO: U mňa to boli základné umelecké školy – výtvarná či tanečná – tam sa to celé začalo. Rodičia ma okrem toho povláčili po všetkých možných krúžkoch, ktoré existovali. Takto som postupne zistila, že ma baví kreslenie. A rodičia zase videli, že pri tom viem obsedieť.

Keby sme mali dookola robiť stále len jednu vec, tak by sme sa z toho zbláznili

MČ: Je dôležité, keď rodičia nechajú dieťa niečo robiť, aj keď sami tomu nerozumejú. Moji rodičia sú z iného prostredia, ale podporili ma v mojom zameraní napriek tomu, že netušili, prečo musím robiť práve toto. A čo sa týka toho obsedenia – často sa vraciame k tomu, že umenie je „železná riť“. Aj ja som na začiatku objavila veci, ktoré ma bavili viac ako iné. Ale potom prišli celé roky toho, že človek sedí na zadku a jednoducho to robí. To, že sme si potom založili firmu, súviselo jednak s tým, že nás to bavilo. Ale v niečom to bola aj tvrdohlavosť. Nenechali sme sa odradiť, pretože sme videli, že máme niečo, čoho sa nechceme vzdať. A súviselo to zrejme aj s tým, že za tým boli tie odsedené roky.

Podľa klasickej predstavy je talent niečo vrodené. Iné teórie zase tvrdia, že talent sa postupne nadobúda a tvrdou prácou rozvíja. Ako to vidíte vy?

VO: Je to tak pol na pol. Keby sme nerozvíjali schopnosti, ktoré v sebe nosíme, tak by naše životy mohli prebiehať inak a dnes by sme možno robili niečo úplne iné. Nejde tu však len o talent. Je to o celej zmesi ďalších vlastností človeka, ktoré sú rovnako dôležité.

MČ: Samotný talent je len časť celku. Úplne zásadná je energia, na ktorej to potom „ide“. Na jednej strane sú tu tie odsedené hodiny, ale dôležité je, že človek nestráca energiu a stále ho baví skúšať nové veci. Je to vlastne rozvíjanie istej cesty. To je presne to, čo nás baví – keď vyriešime nejaký problém, tak sa nezastavíme, aby sme sa z toho tešili, ale skôr si povieme: „Okej, toto je hotové, poďme ďalej“. Možno samotná táto energia je talentom, určite je však potrebná na jeho rozvíjanie.

Veronika Obertová (32) a Michaela Čopíková (32)

Veronika Obertová a Michaela Čopíková Zdroj: Ové Pictures

tvoria spoločne od roku 2010 značku Ové Pictures. Venujú sa animácii, ilustrácii, tvorbe papierových modelov, knižnému dizajnu, vizuálnej identite, reklame, tvorbe hudobných videoklipov, plagátov, textilu a tričiek. Tento rok získali za kolekciu prác cenu poroty v Národnej cene za komunikačný dizajn a podieľali sa tiež na reklame pre Volkswagen Slovakia, ktorá získala dve ocenenia v súťaži Zlatý klinec. V rámci predsedníctva Slovenska v Rade EÚ pripravili s kurátorkou Máriou Riškovou výstavný projekt Hľadanie krásy, ktorý má fyzickú aj online interaktívnu časť.

Pre rozvoj talentu je dôležité aj prostredie, v ktorom sa človek nachádza. Začína sa to rodinou, do ktorej sa narodí, cez školy až po miesto pôsobenia. Do akej miery je pre to, čo robíte, dôležité to, kde sa nachádzate?

MČ: Veľakrát si povieme, že v Bratislave je to na h****. A súhlasím s tým, že prostredie je veľmi dôležité a inšpirujúce. V mestách, kde funguje networking a je väčší, sa človek môže lepšie prebiť. Aby to však