Anna Grusková: Nemčina vás mohla stáť život

Ako dokumentaristka ste sa doposiaľ vo svojich troch filmoch zaoberali príbehmi silných žien spojených so slovenskou históriou – holokaustom či emigráciou. Podarilo sa vám odhaliť nejakú špecifickú vlastnosť alebo črtu, ktorá hrdinky poháňala v boji za práva či životy druhých?

Židovská aktivistka Chaviva Reicková v jednom liste napísala, že keď človek žije v určitej spoločnosti, musí byť za ňu zodpovedný, to znamená, že musí byť činný.  Ján Kuciak, ktorý cítil zodpovednosť za Slovensko ako máloktorý z našich politikov, v rozhovore pre študentov žurnalistiky povedal, že možno by stačilo kontrolovať zákazky a činy politikov v mestách, v ktorých študenti žijú, teda zaujímať sa o svet okolo seba. Je to sivé, obyčajné, namáhavé, niekedy nebezpečné, z dlhodobého hľadiska je to však jediná zmysluplná životná stratégia.

Ako ste sa dostali k téme Karpatských Nemcov?

Máme Karpatských Nemcov v širšej rodine a až po rokoch som si začala uvedomovať, ako ju tento fakt ovplyvnil. Od odmietania materinského jazyka a túžby nevyčnievať až po privilegované postavenie, keď za socializmu zo západného Nemecka prišli balíčky s čokoládou a pár tuzexových bonov. Kľúčová svedkyňa však odmietla otvárať bolestnú rodinnú históriu, tak som sa dohodla s germanistom Jozefom Tancerom, ktorý chcel urobiť film o odchádzajúcich nemeckých nárečiach na Slovensku.

Rozhodli ste sa spracovať túto tému cez ich nárečia, ktoré postupne vymierajú. A s nimi teda aj kultúrne dedičstvo. Prečo ste išli práve touto cestou, a nie napríklad chronologicky cez históriu ich príchodu na naše územie až po dnešok?

V jazyku je obsiahnutý