Experti na zdravotníctvo reagujú na dohodu ministerstva zdravotníctva s odborovým zväzom o platovom automate pre lekárov napriek snahe o konsolidáciu
Martin Vlachynský, analytik INESS
Platový automat je európsky unikát, ktorý je z definície zabudovanou neefektivitou v systéme. Mzdy majú vznikať na základe dohody zamestnanca a zamestnávateľa a majú reflektovať aktuálnu produktivitu a ekonomickú výkonnosť krajiny. Platový automat toto nespĺňa. Je „lenivým“ riešením pre obe strany.
Ľuboš Lopatka, bývalý riaditeľ Nemocnice Bory a Svetu zdravia
Od vzniku platového automatu tvrdím, že nemal nikdy vzniknúť. Takýto model navyšovania platov, bez prepojenia na výkon a kvalitu, si nedovolili požadovať ani odborári z čias existencie ROH, keďže disponovali pocitom zodpovednosti. Pre neskôr narodených a pre tých, čo už zabudli, čo znamená ROH, spresňujem, že ROH je „Revolučné odborové hnutie“, de facto predchodca súčasných odborov.
Prax potvrdzuje, že platový automat je pre pracovitých a ambicióznych lekárov zbytočným, resp. trestom, pre tých druhých požehnaním. Vždy platilo a platiť bude, že mzdy a platy nemá určovať odborár, ale zamestnávateľ, keďže nesie zodpovednosť za organizáciu.
V zdravom pracovnom prostredí nie je existencia platových tabuliek potrebná vôbec, každý zamestnávateľ dokáže motivovať svojich zamestnancov aj bez byrokratického nástroja, akým sú platové tabuľky. Uvedené sa dá aplikovať aj pre entity fungujúce v regulovanom prostredí. Ďalším z problémov je, že platový automat „vyháňa“ lekárov zo špecializovanej ambulantnej starostlivosti, na ktorých sa platový automat nevzťahuje, do nemocníc. Štátne nemocnice sú potom nielen preťažené, ale aj svojou mzdovou politikou bez zodpovednosti za hospodársky výsledok deformujú prostredie. Nehovoriac o tom, že viaceré vytvárajú dlh voči Sociálnej poisťovni. Súkromí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti súťažia so štátnymi nemocnicami o zdravotníckych pracovníkov na tom istom trhu, ibaže pre každého platia rozdielne pravidlá. Čo sa týka ideálneho platu lekára, nerád by som používal toto slovné spojenie, ale štandardne pre plat zamestnanca platí, že má byť motivujúci a primeraný. Odporúča sa, aby pozostával z fixnej a variabilnej zložky, ktorej výplata sa odvíja od kvalitatívnych ukazovateľov a výkonnosti.
Dušan Zachar, riaditeľ INEKO
Tak, ako je v súčasnosti nastavený platový automat pre nemocničných zdravotníckych pracovníkov, nie je dlhodobo udržateľný. Prináša viac negatív ako pozitív. Je demotivačný, odmeňuje priemernosť až podpriemernosť, dosiahnutie formálneho stupňa vzdelania a starnutie, bez ohľadu na produktivitu, kvalitu, excelentnosť, snaživosť, spokojnosť pacientov a iné ukazovatele, pričom to v celom sektore (nielen v tom nemocničnom segmente) vytvára zbytočné nerovnováhy.
Je dlhodobo neudržateľné, aby slovenskí lekári (financovaní z verejných zdrojov) zarábali v priemere viac alebo podobne ako českí, keď slovenská ekonomika je výrazne slabšia ako tá česká a aj výsledky zdravotníctva sú v porovnaní s českými výrazne horšie. Treba znížiť podiel zložky platového automatu na celkovom príjme zdravotníkov pracujúcich v nemocniciach a zvýšiť variabilnú zložku príjmu, ktorá sa bude odvíjať aj od vyššie spomenutých parametrov, aby aj riadiaci pracovníci nemocníc mali v rukách nejaké manažérske možnosti na ovplyvňovanie chodu svojich oddelení.
Martin Smatana, analytik Globsecu
Na platový automat existuje viacero pohľadov. Jeden z nich je, že to je menšie zlo. Prečo? Ak by sme platový automat nemali, tak by sme štrajky, ako sme mohli pozorovať tento rok, mali častejšie a zdravotníci by si určite vyštrajkovali – vybojovali vyššie platy, ako majú teraz. Platový automat síce diktuje nárasty na každý rok, ale diktuje tým nielen minimálne, ale aj priemerné maximálne hodnoty. Inými slovami, ak podľa automatu rastú mzdy o 10 percent, tak rastú o 10 percent, nie 12 alebo 15 percent, aj keby tak možno niektoré skupiny chceli.
Čím viac zdravotníkov chýba a čím väčší chaos je v sektore, tým sú silnejšie odbory. Pretože od roku 2020 dožije priemerný minister zdravotníctva vo funkcii menej ako jeden rok a podľa posledných štatistických zisťovaní nám chýba 3 400 lekárov a 4 400 sestier, sila odborov je enormná, čo sme mohli pozorovať aj posledné týždne. Práve automat bolo to opatrenie, ktoré blokovalo oveľa „hladnejšie“ požiadavky odborárov, o čom svedčí napríklad aj príloha o nových zmluvách, ktoré podpísalo LOZ a vláda tento týždeň. Ak si tam pozrieme, čo všetko si LOZ vyrokovalo pre tých, čo dali výpovede, tak je zrejmé, že odbory – ak majú možnosť – si vyrokujú vždy výrazne viac, ako pôvodne mali. Práve automat je to opatrenie, ktoré im berie mediálnu silu a vietor z plachiet, ak sa teda niekto nechytí. Taktiež treba povedať, že ministerstvo financií akceptuje automat pri tvorbe rozpočtu. Ak to znamená 300 miliónov ročne, tak odsúhlasia 300. Ak je to 150, tak 150. Ak by automat nebol, tak som presvedčený, že by ministerstvo financií neuznávalo oprávnené nárasty a ešte viac by škrtili rozpočet na zdravotníctvo. Preto vnímam ako platový automat ako menšie zlo. Menšie zlo ako to, že chaos štrajkujúcich odborárov by sme mali na ročnej báze a na ročnej báze by do rokovaní vstupovala politika, kde platí, že takmer každý rok-dva sú nejaké voľby, či komunálne, parlamentné, alebo prezidentské. Inými slovami, vždy by sa našiel nejaký politický dôvod im ustúpiť nad rámec akceptovateľných hodnôt. Na druhej strane, áno, platový automat podporuje neefektivitu a je to neférové opatrenie.
Peter Pažitný, riaditeľ CEE Health Policy Network
Aby platy boli udržateľné, tak je potrebné platový automat zrušiť a mzdy majú byť vo výlučnej kompetencii riaditeľov/manažérov nemocníc, a to predovšetkým aj z toho dôvodu, že kvalita a produktivita lekárov je rôzna, a teda aj ich ohodnotenie má byť diferencované. Zároveň v kontraktačnom systéme, ktorý na Slovensku máme, nie je možne kľúčový produkčný vstup – cenu práce – určovať centrálne, keď kontrakty sa dohadujú a uzatvárajú jednotlivo a diferencovane.
