Treba povedať, že aj spôsob, akým v televíznych debatách M. Šefčovič odpovedal či presnejšie neodpovedal na háklivé otázky týkajúce sa Smeru a jeho funkcionárov, prispel k tomu, že si ho s nezávislým kandidátom pomýlil len málokto. M. Šefčovič urobil vo voľbách všetko, čo od neho náčelník Smeru žiadal, a hoci Ficove očakávania celkom nenaplnil, môže považovať za isté, že dostane ďalšiu nomináciu vlády na obsadenie postu v Európskej komisii. Ale „hearing“, ktorý ho tam čaká, bude z doterajších troch asi najnepríjemnejší. V Bruseli boli predsa len zvyknutí na iného Šefčoviča, než aký sa predviedol v Bratislave.
Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška
Ani dôvody, pre ktoré aj v druhom kole zvíťazila kandidátka Čaputová, nie sú žiadnou záhadou. Keby sa dožil týchto volieb Václav Havel, zrejme by s veľkým potešením poznamenal, že na Slovensku uspela kandidátka reprezentujúca občiansku spoločnosť. Je to časť verejnosti, ktorá sa o veci verejné a politiku priebežne zaujíma, hoci to nie vždy dáva aj najavo. Ale zato vie, že keď ide o veci extrémnej dôležitosti, tak ich nemôže a nesmie nechať iba na politikov. Aj napriek tomu, že celé roky mlčí, ak príde dostatočne silný podnet, dokáže sa prebrať k životu. Ohlas verejnosti na to, čo sa stalo vo februári minulého roku, bol dostatočným signálom, že námaha, ktorú vynakladajú médiá, mimovládne organizácie i občianski aktivisti, aby udržali pri živote predstavu, ako by mala vyzerať slušná a fungujúca spoločnosť, nie je márna. V osobe Z. Čaputovej občianska spoločnosť našla kandidátku, s ktorou sa dokázala stotožniť a spojiť ju s očakávaním, že bude konať podľa sľubu, ktorý zloží v polovici júna: „Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov...“
Dôležité nie je len to, prečo sa Z. Čaputová stala prezidentkou, ale aj ako sa ňou stala. Rovnako ako v roku 2004 prišlo v druhom kole hlasovať menej voličov ako v prvom, lebo pred pätnástimi rokmi rozdiel medzi Ivanom Gašparovičom a Vladimírom Mečiarom sa niektorým nezdal dostatočne veľký na to, aby išli voliť. Teraz sa situácia zopakovala. Aj v sobotu nemálo ľudí stratilo záujem o volebný akt, keďže tam nebol „ich“ predstaviteľ. Ale v parlamentných voľbách antisystémoví voliči svojich kandidátov mať budú. Preto sa môže zopakovať situácia, akú pred tridsiatimi rokmi zažili Poliaci a vyjadrili ju slovami: Váš prezident, náš premiér.
