Angelu Merkelovú by mohol vystriedať pokojný Olaf Scholz

Nemeckí sociálni demokrati (SPD) boli ešte pred pár mesiacmi stranou na odpis. Od Gerharda Schrödera na čele spolkovej republiky v rokoch 1998 až 2005 nemali vo vedúcej pozícii žiadnu výraznú osobnosť. Opúšťali jednu baštu za druhou a pozícia menšieho koaličného partnera vo veľkej koalícii im očividne nesvedčí.

Aj posledný pokus o resuscitáciu strany pred štyrmi rokmi, keď ako kancelárskeho kandidáta nasadili radikálneho predsedu Európskeho parlamentu Martina Schutza, im nevyšiel.

Ešte pred pol rokom sa zdalo, že 20 percent hlasov, ktoré strana mala v roku 2017, bude v spolkových voľbách pre najstaršiu stranu v Nemecku nedosiahnuteľným snom a voľný pád k politickej bezvýznamnosti pokračuje.

Najlepší od Schrödera

To, čo sa deje, označujú nemeckí politológovia a pozorovatelia scény za politický zázrak. Čas do volieb sa kráti a väčšina prieskumov stavia SPD do vedúcich pozícií, predpovedá im víťazstvo s 20 percentami. To by bol najlepší výsledok v spolkových voľbách od roku 2005, keď Gerhard Schröder dokázal stranu vytiahnuť na 34 percent. 

Aj to bolo ďaleko od 41 percent, ktoré získal v roku 1998, keď porazil najdlhšie vládnuceho kancelára Helmuta Kohla z CDU/CSU. Aj pár mesiacov pred voľbami to so sociálnymi demokratmi vyzeralo zle. Držali si pozíciu len v niektorých západonemeckých spolkových krajinách.

Zdroj: TASR

Čo sa týka výberu predsedov, bola to katastrofa. Vôbec sa nepodaril pokus mať na čele strany ženu. Andrea Nahlesová to po voľbách do Európskeho parlamentu vzdala. Podobne dopadol pokus dať na čelo strany mužsko-ženský tandem nie príliš známych politikov Waltera-Borjansa a Saskiu Eskenovú.

Rozhádanú stranu síce upokojili, no na popularite jej nepridali. Vedľa kancelárky Angely Merkelovej sa v kabinete strácal minister Heiko Maas, asi najmenej viditeľný šéf diplomacie posledných desaťročí.

A tak sa zdalo, že jediným väčším úspechom SPD bude zvolenie bývalého šéfa diplomacie Franka-Waltera Steinmeiera za spolkového prezidenta Nemecka. Steinmeier v pozícii hlavy štátu, ktorá je skôr morálnou autoritou, nie silným politickým hráčom, zúročil skúsenosti z ministerských čias a vrátil pozícii zašlý lesk a autoritu.

Keďže prezident je v nemeckom systéme apolitickou figúrou, nemohol strane pomôcť k návratu na výslnie, lepšie povedané, k záchrane strany ako kľúčovej súčasti spolkovej politiky. 

Tak, ako predpokladali ukazovatele aj prieskumy verejnej mienky, v pozícii hlavnej ľavicovej sily vystriedali sociálnych demokratov Zelení. Tí sa ako tvrdá opozícia stali alternatívou politiky CDU/CSU Angely Merkelovej napriek tomu, že kresťanskí a sociálni demokrati urobili smerom k ekológii zásadný posun „zeleným smerom“.

Pred štyrmi rokmi v posledných voľbách to vyzeralo tak, že vznikne vláda CDU/CSU, Zelených a liberálov z FDP. Nečakaný pád tohto projektu pre odpor liberálov otvoril cestu súčasnej končiacej vládnej koalícii sociálnych demokratov.

Pokojná sila Scholza