Andrej Danko: Nie sme garantovaná nevesta Smeru

V tézach, z ktorých má vychádzať váš volebný program, ste uviedli, že sa budete usilovať o vyrovnaný a prebytkový rozpočet. Ako to chcete dosiahnuť – šetrením alebo zvyšovaním príjmov?

A. D.: Deficit je pojem, ktorý zaviedli nezodpovední politici. Ak si bežný človek požičia, tak musí splatiť úver aj s úrokmi a žiť len v rozpätí, aké si môže dovoliť. Je najvyšší čas, aby sa aj štát začal správať zodpovedne pri hospodárení s finančnými zdrojmi a míňal toľko, koľko zarobí. Vyrovnaný rozpočet nie je nemožná modla – je dosiahnuteľný.

V tomto štáte sa musí prestať kradnúť a nehospodárne nakladať s finančnými zdrojmi. Absolútnou korekciou vynakladaných zdrojov by sa dal dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet. Je potrebné prejsť položku po položke, ministerstvo po ministerstve. Napríklad v rezorte práce a sociálnych vecí sa vynakladajú obrovské peniaze na kurzy pre nezamestnaných, keď nezamestnaný má počítačový, softvérový, zváračský kurz, ale ani tak nemá prácu.

V programe máte aj opatrenia, ktoré sa týkajú zvyšovania príjmov. Napríklad návrh na zdanenie obchodných reťazcov – šesťpercentné z obratu. Čo vás k tomu viedlo?

A. D.: Štát má byť silný partner súkromného sektora. Mal by byť garantom toho, že aj silné subjekty budú dodržiavať pravidlá. Tak ako je nastavená daň z príjmu právnických osôb, je takmer nemožné, aby obchodné reťazce okrem odvodov za zamestnancov a DPH odvádzali daň zo zisku do štátneho rozpočtu.

Pretože sa vždy dokážu dostať na bod nula. Podľa mňa je štandardné, že ak im umožňujeme určitý obrat a nevieme z nich dostať daň z príjmu právnických osôb, tak musíme mať nástroj, aby sme dosiahli efekty pre štát. Preto máme pripravené opatrenia najmä voči monopolne postaveným subjektom.

Nie sú osobitné dane pre banky, reťazce či monopoly len pokusom o nápravu toho, že štát zlyháva v regulačnej funkcii?

A. D.: V prvej časti našich programových téz sme vypracovali niečo ako náčrt štátnej doktríny – ako má štát vyzerať. Dnes tak nevyzerá, takže môžeme hovoriť o absolútnej kríze Slovenska z hľadiska funkčnosti štátu. Za takéhoto stavu sú nevyhnutné aj krízové riešenia. Ide o dočasný nástroj, ktorým sa vytvoria podmienky na vyváženie priestoru štátu a súkromného sektora.

Prečo sa domnievate, že sme v krízovej situácii a potrebujeme krízový režim?

A. D.: Po revolúcii sme sa nastavili tak, že všetko štátne je zlé, že čo je štátne, nemôže fungovať. Štát bol rozobraný na skrutky. Tu súkromný sektor môže vojsť aj do toho, do čoho by sa na Západe nedostal. Za premiéra Mikuláša Dzurindu prišli do našich strategických spoločností západné firmy, ale boli to štátne akciové spoločnosti.

Enel nie je firma dvoch chlapcov, čo majú štyridsať rokov ako EPH alebo J&T. Enel je spoločnosť, ktorá má úplne iné portfólio z hľadiska rizika a zodpovednosti. Musíme v tomto režime nastaviť hranicu fungovania štátu a súkromného sektora. Áno, niektoré opatrenia môžu vyvolávať pochybnosti, ale sú to opatrenia, ktoré majú vyvolať dialóg súkromného a štátneho a dvihnúť pozíciu štátu.

V programe máte potravinovú sebestačnosť. Aký význam má tento bod a má vôbec ekonomickú racionalitu?

V. CH.: Podľa definície, ktorú Slovensko prijalo v roku 1996, je potravinová bezpečnosť stav, keď všetci ľudia majú v ktoromkoľvek čase fyzicky, sociálne i ekonomicky prístup k dostatočnému množstvu bezpečných a výživných potravín. Dnes sme na voľnom trhu, produkujeme, nakupujeme. Vy to staviate len čisto do ekonomickej polohy. Aj pravicový ekonóm Marcel Klimek nedávno napísal, že potravinová sebestačnosť by priniesla 50-tisíc nových pracovných miest.

Ľavicový ekonóm Peter Staněk hovorí: Dodnes som nepochopil, prečo sme museli rozbiť poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel, keď potravinová bezpečnosť je jeden z fundamentálnych predpokladov prežitia národov v krízových situáciách. Poľnohospodárstvo vždy bolo schopné zamestnať ťažšie zamestnateľných ľudí z hľadiska vekovej štruktúry či vzdelania. Vytvára pracovné miesta tam, kde je to problematické – vo vidieckych oblastiach, v prihraničných či horských oblastiach.

V programových zámeroch máte aj prijatie zákona o strategických podnikoch. Neprišli ste už s krížikom po funuse?