Americký obchod sa ponoril do seba a Európa by ho radšej nemala nasledovať

Zákon o znižovaní inflácie (IRA) sľubuje najväčšiu investíciu do boja proti klimatickým zmenám, akú kedy Spojené štáty urobili. Hoci lídri EÚ chvália posilňujúci záväzok Ameriky k zelenému prechodu, majú dôležité a oprávnené pochybnosti o IRA.

Ten vyčlení 385 miliárd dolárov na ekologické dotácie prefinancované zvýšením daní a úsporami príjmov vo výške 750 miliárd dolárov v priebehu nasledujúceho desaťročia.

Aj keď ide o významné prostriedky, ročná suma menej ako 40 miliárd dolárov je menej ako polovica sumy, ktorú krajiny EÚ vynakladajú len na obnoviteľné zdroje energie, čo predstavuje približne 0,5 percenta HDP Európskej únie v porovnaní s predpokladanou hodnotou 0,2 percenta v USA.

Rozsah výdavkov však nie je hlavným záujmom EÚ o IRA. Skutočným problémom je, že USA sa stávajú prvou veľkou ekonomikou, ktorá explicitne spája dotácie obnoviteľnej energie s požiadavkami lokálnej výroby, čo je jasne nekompatibilné s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie zakazujúcimi diskrimináciu produktov na základe krajiny pôvodu. Lídri EÚ sa obávajú, že ustanovenia IRA o domácom obsahu zabrzdia európsky priemysel.

IRA obsahuje širokú škálu ustanovení, ale európske obavy sa sústreďujú najmä na relatívne malú časť – takzvaný kredit na nákup elektrických vozidiel. Americkí spotrebitelia, ktorí si kúpia nové elektrické vozidlo, majú nárok na daňové úľavy až do výšky 7 500 dolárov.