Americké miliardy vyschli. Afganistan má problém

Pád afganskej metropoly Kábul spôsobil politické zemetrasenie. Islamistické hnutie Taliban v priebehu niekoľkých týždňov obsadilo takmer celú krajinu. Osud medzinárodne uznávanej Afganskej islamskej republiky je spečatený. Štedro vyzbrojená a početnejšia afganská armáda sa často vzdala bez jediného výstrelu. Takmer dvadsaťročná vojenská prítomnosť Spojených štátov sa skončila fiaskom.

Nočná mora investorov

Po nečakane rýchlom obsadení hlavného mesta Kábul Taliban vyhlásil vznik Islamského emirátu Afganistan. Extrémistická organizácia, ktorej predošlá vláda v rokoch 1996 až 2001 čelila početným obvineniam z podpory terorizmu a porušovania ľudských práv, sa tak napriek nesúhlasu západných krajín vrátila k moci. V súčasnosti ju čaká doteraz najväčšia výzva – samotné vládnutie.

Noví vládcovia Afganistanu musia nájsť odpoveď na viacero politických a ekonomických otázok. Okrem konsolidácie moci, vytvorenia novej administratívy a získania medzinárodného uznania sa budú musieť sústrediť na upokojenie nestabilnej ekonomickej situácie.

Desaťročia ozbrojených konfliktov, ktoré siahajú do čias sovietskej invázie z roku 1979, znemožnili hospodársky rozvoj a znechutili zahraničných investorov. Afganistan vnímajú ako štát, kde akákoľvek investícia znamená veľké riziko spojené s neistou politickou situáciou a všadeprítomnou korupciou.

Prázdna špajza

Napriek početným vojenským úspechom sa Taliban musí vyrovnať so značným výpadkom príjmov. Nie je žiadnym tajomstvom, že predošlá afganská vláda bola závislá od zahraničnej pomoci. Donori pokrývali takmer 75 percent výdavkov štátneho rozpočtu Afganistanu. Podľa údajov Svetovej banky 30-miliónová krajina mohla v minulosti rátať s ekonomickou podporou v objeme štyroch miliárd amerických dolárov ročne.

Návrat islamistov k moci však vyvolal pobúrenie na európskom a americkom kontinente. Svoju pomoc už zastavilo Nemecko, ktoré malo poskytnúť viac ako tristo miliónov eur. Razantné rozhodnutie prijal aj Medzinárodný menový fond (MMF). Pozastavenie alokácie núdzovej pôžičky vo výške 450 miliónov dolárov MMF zdôvodnil „nedostatočnou prehľadnosťou v súvislosti s medzinárodným uznaním afganskej vlády“. Výrazné znepokojenie panuje aj medzi donormi z Japonska a Južnej Kórey, ktorí zvažujú prijatie podobných krokov.

Zmrazené rezervy