Tá prvá hovorí, že na stretnutí štyroch predsedov strán s Robertom Ficom, Bélom Bugárom a Radoslavom Procházkom hral viditeľne druhé husle. Bol nesmelý, nevedel poriadne, čo chce, ako si to vypýtať a ako sa ozvať, keď sa veci nevyvíjajú v jeho prospech. Ale nebolo to aj tak úplne najhoršie, pretože status strateného jednoznačne patril R. Procházkovi, ktorý dnes už v politike nie je. Prvá partia mala byť, prirodzene, v réžii dvoch politických matadorov R. Fica a B. Bugára, ktorých skúsenosti a talent ich dlhodobo udržujú v najvyššej hre už dve desaťročia.
Druhá verzia tohto príbehu je takmer na vlas rovnaká, len úloha A. Danka sa líši. Pozorovatelia, ktorí mali možnosť byť pri tom, videli usilovného žiaka, jasne zorientovaného, rozhodného a s nepopierateľným politickým talentom. Teda vlastnosťou, ktorá sa nedá naučiť, ale musíte ju jednoducho mať. Je na čitateľovi, nech posúdi, aj na základe už zverejnených informácií a činov A. Danka, ktorá z verzií je pravdepodobnejšia.
Isté však je, že predseda SNS a druhý najvyšší ústavný činiteľ republiky môže svojím popleteným prejavom verejnosť klamať bez toho, aby o tom sám vedel. Môžeme sa smiať z toho, že jeho reči často nemôže normálny jedinec rozumieť. Úsmev však zamŕza pri krokoch, ktoré realizuje. Všetko, čo robí, je spojené s posilňovaním jeho politickej moci. Na jednej strane je to normálne, pretože o tom je politika. Problém sa začína vtedy, keď metódy na dosiahnutie tohto cieľa škodia nielen politickým oponentom, ale aj spoločnosti či nebodaj demokratickému zriadeniu.
TREND sa v aktuálnom čísle venuje hneď dvom témam, ktoré môžu poslúžiť ako príklad takýchto metód. Prvou sú železnice, kde A. Danko bojuje proti liberalizácii trhu a oslabeniu súkromnej konkurencie tým, že tvrdo posilňuje úlohu štátu ako monopolného prepravcu. Nebolo by to podozrivé, ak by sa to nedalo automaticky spojiť s biznisom, ktorý sa okolo takéhoto rozhodnutia točí. Biznis, ktorý má blízko aj k politickým špičkám vrátane SNS.
Druhým príkladom je regulácia politických strán. Rovnako páčivá téma, veď môže poslúžiť na odstránenie nežiaducich politických subjektov, akými môžu byť aj Kotlebovi fašisti. Môže však zároveň obmedziť politickú súťaž a na Dankom navrhované zmeny by mohli doplatiť aj strany, ktoré s extrémizmom nemajú nič spoločné.
Pointa oboch týchto krokov je zabetónovať pozície SNS. Tak v biznise, ako aj v politike. Nič nové na politickej scéne. Majster v týchto schopnostiach sedí na Úrade vlády SR.
