Keď sa pred časom François Hollande začal objavovať v prieskumoch verejnej mienky pred Nicolasom Sarkozym ako možný víťaz francúzskych prezidentských volieb, viacerým európskym politikom, bruselským úradníkom a nefrancúzskym médiám naskočila husia koža. Začali biť na poplach a podrobnejšie si všímať, čo tento donedávna medzinárodne neznámy, inak dlhoročný a popredný francúzsky socialista hovorí. A zdôrazňovať najmä to, čo je v jeho predvolebných vystúpeniach podľa nich neprijateľné a v súčasnom ponímaní „neeurópske“. Nemecká kancelárka Angela Merkelová dokonca navštívila Paríž a v televíznom vystúpení priamo podporila súčasného prezidenta N. Sarkozyho. Po prvom kole volieb, ktoré F. Hollande tesne vyhral, sa toto, najmä mediálne, ťaženie zintenzívnilo.
Dôvody rozširujúcej sa alergie sa postupne skoncentrovali na argument, že F. Hollande je proti fiškálnemu kompaktu – krvopotne dosiahnutej dohode krajín eurozóny o tom, že členské štáty sú pod hrozbou sankcií povinné dodržiavať prísne limity rozpočtového deficitu a verejného dlhu.
F. Hollande vo svojich predvolebných vystúpeniach poskytol dostatok razantne vyslovených dôkazov o tom, že „berie vec alternatívne“– buď razantné šetrenie, alebo hospodársky rast. A niet pochýb, na akej strane stojí – Francúzsko a celá Európa potrebujú hospodársky rast a fiškálny europakt z dielne „Merkozy“ nasadil ekonomike európskych krajín uzdu.
O potrebe hospodárskeho rastu však dnes nepochybuje azda už žiaden európsky politik. Dostatočne zreteľne to formuloval nemecký minister financií, nemecká kancelárka, šéf Európskej centrálnej banky i ďalší. No zároveň zdôrazňujú potrebu šetrenia, skresávania rozpočtových deficitov a verejných dlhov. Aj – aj.
Angela Merkelová zrejme nepripustí otváranie fiškálneho europaktu a zmäkčenie dohodnutých kritérií šetrenia krajín eurozóny. Napokon – nový francúzsky prezident, ktorého označujú aj ako muža kompromisu, to už ani nežiada. Jeho „okolie“ sa vyjadrilo, že nový prvý muž Francúzska sa uspokojí s nejakou formou dodatku k paktu či deklaráciou, ktorá by zdôrazňovala význam hospodárskeho rastu pre Európu.
Tu teda konflikt nehrozí. Jeho zárodok je ukrytý v programe F. Hollandea a v jeho predvolebných sľuboch. Mnohé z nich – typu 150-tisíc pracovných miest pre mladých, 60-tisíc nových učiteľov a podobne – sú náročné na priame výdavky rozpočtu alebo zníženie jeho príjmov a samy osebe rozpočtový deficit skôr prehĺbia ako znížia na úroveň požadovanú fiškálnym paktom.
Navyše – a to je najpodstatnejšie – program F. Hollandea neobsahuje prísľub potrebných štrukturálnych reforiem, vrátane reformy trhu práce, ktoré by aspoň v strednodobej perspektíve umožňovali ozdraviť ekonomiku a dosahovať súčasne hospodársky rast i šetriť.
V skutočnosti teda problém nespočíva v tom, že by F. Hollande chcel hneď, programovo a principiálne nabúrať fiškálny europakt a spôsobiť tak roztržku s Nemeckom. Ale že neponúka Francúzsku a Európe riešenia, ktoré by tomu mohli v budúcnosti – chodom nereformovaných vecí samých – zabrániť.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 18/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
