Na množstvo atrakcií či aktivít, z ktorých si môže vybrať každý podľa svojho veku, ale aj výkonnosti. Čo je dôležité a poučné pre Slovensko – Rakúšania si to svoje vedia dobre predať a marketing je tu založený aj na maličkostiach. Stačí jeden príklad: dobre známy a doma vyrábaný bazový sirup tu ponúkajú ako najväčšiu špecialitu. A čo je tiež dôležité – sú hrdí na svoje korene.
Zelené srdce je v Štajersku
Hornému Štajersku hovoria domáci zelené srdce Rakúska. Alpy tu síce nedosahujú závratné výšky, šplhajú sa k dvom tisícom, zato lesy i kopce sú všade a ich údoliami pretekajú krásne riečky, ktoré využívajú aj pre cestovný ruch.
Napríklad rieka Salza okrem toho, že je zásobárňou pitnej vody pre Viedeň, slúži rafterom a kajakárom. V požičovniach v mestečku Wildalpe ponúkajú rôzne druhy plavidiel a populárne sú aj river-bags, jednomiestne plavidlá bez použitia pádiel. Po namáhavom navlečení sa do neoprénu, zaškolení a poučení o bezpečnostných pravidlách si nádejní rafteri vyskúšajú, ako sa po prípadnom prevrhnutí dostať k brehu alebo naspäť na plavidlo. Potom už nasleduje plavba v prekrásnej scenérii. Rafting je tu skúsenosť, ktorá nadchne aj tých, ktorí zo začiatku váhajú, či dobrodružstvo na vode absolvovať.
Suchozemci môžu využiť požičovne bicyklov, či už klasických alebo stále populárnejších e-bikov, ktoré menej zdatným pomôžu nezaostávať. Trás rôznej náročnosti so zastávkami na občerstvenie alebo spoznávanie miestnej histórie, architektúry, remesiel a gastronómie je v oblasti dosť.
Rovnako aj značkovaných chodníkov. V prírodnom parku Mürzer Oberland sa dá do určitej výšky za poplatok dostať autom, ďalej už treba po vlastných. Odmenou po štvorhodinovom stúpaní do sedla Schneealm je posedenie v chate Michlbauerhütte pri káve a výbornej štrúdli či návšteva rodinnej farmy a syrárne Lurgbauerhütte. Tu v nadmorskej výške takmer dvetisíc metrov je všetko v biokvalite a krásny výhľad je ako bonus.
Východiskom na túto túru je mestečko Neuberg. Sídli tu kláštor a v ňom sklárska dielňa, kde si záujemca môže vyskúšať fúkanie skla, navštíviť katedrálu s bohatou históriou či zájsť na dobrý obed. Všetko je tu založené na kvalite, jedlo môže byť na pohľad jednoduché, kvalitné suroviny však z neho urobia lahôdku.
V lete (nielen) na ľadovec
Zell am See a Kaprun – strediská , ktoré pozná každý milovník dobrého lyžovania, pretože v rakúskej spolkovej krajine Salzburgerland patria medzi slovenskými lyžiarmi medzi najobľúbenejšie. V lete tu ale slovenčinu počuť veľmi málo, respektíve takmer vôbec.
Hoci mimo zimy tu vládne pokojná, príjemná atmosféra, mestečká rozhodne nezívajú prázdnotou. Je tu čo robiť, takže milovníci prírody sem radi chodia aj – alebo práve – v lete. Na slávnom ľadovci Kitzsteinhorn sa dá vo výškach medzi 2 500 a 3 000 metrami aj v júli lyžovať a sánkovať. Sami sme tu v júli zažili čerstvý sneh a teplotu tesne pod nulou. Ale to nie je hlavná letná atrakcia, aj keď rodiny zo Saudskej Arábie, ktoré do Zell am See utekajú pred horúčavami doma, si sánkovanie a sneh zjavne užívali. Aj v oveľa väčších bundách a snehuliach. V predajniach športových potrieb na ľadovci myslia na všetko – ako je možné v zime si požičať lyžiarsky výstroj, tak v lete k sánkam aj bundu, otepľovačky či zimné topánky.
Pri športových aktivitách tu myslia na všetky výkonnostné skupiny. Napríklad cyklistika – môžete sa previezť so svojimi ratolesťami okolo jazera alebo po vyasfaltovaných cestičkách s romantickými výhľadmi s prakticky nulovým prevýšením. Alebo sa povoziť na e-bikoch, ktorých sieť požičovní je najhustejšia v rakúskych Alpách. Ale takisto aj absolvovať trasy a zjazdy na horských bicykloch s viac než tisícmetrovým prevýšením.
Atrakciou, ktorú treba rozhodne v letnom Kaprune vidieť, je sústava vysokohorských vodných nádrží, ktorú tvoria dve veľké priehrady, jedna vo výške 1 672 a druhá v 2 036 metroch nad morom. Technický zázrak, ktorý ohúri aj laikov. Pohľad na priehradné múry, z ktorých najvyšší má 120 metrov, je naozaj úchvatný. Samozrejme, asi každému napadne, čo to musí byť za dielo, ktoré udrží desiatky miliónov kubických metov vody a čo by sa stalo keby... Ale tu keby neexistuje.
Už múzeum histórie tohto diela v Kaprune je zážitkom. Tí, ktorí sa aspoň trochu vodným elektrárňam rozumejú, by tu určite mohli tráviť hodiny a prehliadka nádrží, nad ktorými sa týčia alpské velikány, je naozaj zážitkom. Keď je pekne, návšteva sa dá spojiť aj s turistikou, lebo od nádrží vedie niekoľko turistických chodníkov – jeden zážitkový je aj pre rodiny s deťmi.
Na východ Tirolska
Päťsto kilometrov a takmer šesť hodín v aute. Toľko trvá cesta do dedinky Kals na úpätí najvyššieho rakúskeho kopca Grossglockner vo Východnom Tirolsku (Osttirol). V zime sa tu lyžuje, vyrástlo tu jedno z najnovších rakúskych lyžiarskych stredísk spolu so 4,5-hviezdičkovým hotelom, z ktorého je priamy prístup na zjazdovky. V lete ponúka stredisko oddych v tichu uprostred lesov. Ako s úsmevom hovorí Marta Schultzová, spolumajiteľka Schultz Gruppe, ktorá stredisko aj hotel v Kalsi vlastní a je jednou z najvýznamnejších rakúskych podnikateľských rodín v turizme: „Tu vám môžeme ponúknuť, ticho, čistý vzduch, lesy, množstvo športových aktivít a wellness po nich. Čo nevieme ponúknuť, sú prechádzky po nákupných centrách.“
Kals je napríklad východiskovým miestom na výstupy na Grossglockner. Po Normalweg, teda normálnej ceste, ich miestni horskí vodcovia ponúkajú aj bežným turistom. Výstup trvá dva dni a netreba naň nijaké špeciálne schopnosti. Treba mať iba dobrú kondíciu a netrpieť strachom z výšok. Prvý deň sa totiž prekonáva prevýšenie 1 500 metrov, na samotný kopec, ktorý má 3 798 metrov, sa vystupuje na druhý deň za svitania. Výstup potom trvá okolo 1,5 hodiny a po niekoľkominútovom pobyte na vrchole sa ide už len dolu – 1 800 výškových metrov.
To, či budete úspešní, závisí nielen od fyzickej kondície, ale rovnako aj od momentálnej dispozície. Vo výške nad 3 000 metrov sa už totiž prejavuje nedostatok kyslíka a s takou nadmorskou výškou môžu mať niekedy problémy aj trénovaní ľudia.
Výstup na Grossglockner je pre pomerne malú skupinu ľudí, oveľa väčšia objavuje okolie Kalsu menej náročným spôsobom – na e-bikoch alebo pešo po turistických chodníkoch. Všade dookola sa rozprestiera Národný park Vysoké Taury (Hohe Tauern), takže v lete aj v zime sú veľmi obľúbené napríklad pozorovania zveri s rangermi, sprievodcami z národného parku. Na to, aby ste videli napríklad kozorožce alebo orla skalného, vám musí vyjsť počasie a treba mať aj štipku šťastia.
Pri turistike v okolí Kalsu môžete zažiť aj iný druh prekvapení – stúpali sme asi hodinu a miestami celkom strmo po lesnom chodníku. Z jednej strany skaly, z druhej zráz a krásne výhľady na protiľahlé svahy, ale keďže chodník bol úzky, nič pre tých, ktorí trpia závratmi. Keď sme mali pocit, že sme uprostred divočiny, zrazu sa pred nami objavilo – síce neveľké, ale parkovisko. Z neho viedla pohodlná asfaltka až do dediny. Samozrejme, cesta najprv kaňonom a potom popri zrázoch s výhľadmi na hory bola oveľa krajšia.
Článok vznikol v spolupráci s rakúskou turistickou centrálou a turistickými združeniami.
Na trh do Mariazellu
Mnohí Slováci už dávno objavili Mariazell – známe pútnické miesto so svojou dominantou, krásnou bazilikou. Natrafili sme tu na kláštorný trh, kde rády z rôznych kútov Európy ponúkali svoje výrobky, zväčša syry, sladkosti a bylinky. V ostatných obchodíkoch bol skôr typický „pútnický“ sortiment, ale našli sme aj veľmi kvalitný tovar v obchode rodiny Arzbergerovcov. Majiteľ Cajetan Arzberger zároveň vlastní aj malú likérku a je strážcom rodinného receptu ešte z roku 1883. V mestečku sa na malom priestore nájde aj viac tradičných podnikov, napríklad pivovar Brauhaus Mariazell, samozrejme, takisto s rodinnou tradíciou.
Múzeum všetkého možného
Ak ste v Kalse a viete po nemecky, môže vás zaujať miestne múzeum – Heimatmuseum. Nemčina je potrebná preto, lebo je tu množstvo historických písomností a tie sú, samozrejme, všetky v nemčine. Heimatmuseum je vlastne niečo ako dedinské múzeum, ktoré sprevádza históriou regiónu. Sústredili tu množstvo vecí dennej spotreby z minulých desaťročí, od dobových oblečení, vybavenia domácností, statkov. Veľa sa tu dá dozvedieť o výstupoch na Grossglockner v minulom storočí aj o tom, ako vyzerala horolezecká a vysokohorská turistická výbava pred sto či päťdesiatimi rokmi, ako sa tu vyrábal populárny loden a ďalšie veci. Zaujímavé je, že myšlienka zriadiť toto múzeum prišla zvonku – od hosťa z Hamburgu, ktorého zaujal dobový obraz z výstupu na Grossglockner.
Leto s golfom
Leto majú v Zell am See a Kaprune radi aj golfisti – do hodiny sa vedia dostať na 20 golfových ihrísk a priamo tu je najväčší golfový areál v celých Alpách – 36-jamkový Golfclub Zell am See-Kaprun, ktorý tvoria starší a jednoduchší Kitzsteinhorn a sesterské Schmittenhoehe. V pláne je už aj ďalších deväť jamiek. Golfisti tvrdia, že sa tu hrá výborne, navyše aj v horúcom lete tu pofukuje vietor. Pre negolfistov môže byť dôkazom toho, že ide o naozaj špičkové ihriská skutočnosť, že sú zaradené do skupiny Leading Golf Courses, kde sú členmi popredné európske golfové areály. Tie musia spĺňať množstvo kritérií, čo sa týka kvality a úpravy ihriska, ale aj ostatných služieb, ktoré areál poskytuje, napríklad aj reštauračných.
