Alpský turistický raj

Tieto čísla radia Rakúsko do top 10 najnavštevovanejších turistických destinácií sveta. Takže svetovú turistickú veľmoc máme hneď za rohom a nemuselo by byť nič jednoduchšie, ako sa od nej učiť.

Na porovnanie, kde je rakúsky a kde slovenský turizmus, sa treba pozrieť i na výsledky toho slovenského, aj keď len za prvých deväť mesiacov roku 2013 (údaje za celý rok neboli na rozdiel od rakúskych v čase uzávierky prílohy k dispozícii). Na Slovensko prišlo za toto obdobie 1,34 milióna zahraničných hostí (okrem jednodňových) a ubytovanie využilo aj 1,8 milióna domácich. Takže suma sumárum, niečo vyše 3,1 milióna. Tendencia je pozitívna – oproti roku 2012 je to nárast o takmer osem percent. Ale stále je to desatina z počtu hostí, ktorých za také isté obdobie privítali rakúske hotely a penzióny.

Podobný obraz sa naskytá aj pri pohľade na tabuľku konkurencieschopnosti 140 krajín v turizme, ktorú minulý rok zverejnilo Svetové ekonomické fórum v rámci svojej štúdie The Travel & Tourism Competitiveness. Rakúsko je tretie (za Švajčiarskom a Nemeckom). Slovensko? Päťdesiate štvrté.

Prečo ten úspech

Otázka, ktorá musí nutne nasledovať: prečo sú rakúski susedia o toľko úspešnejší? Majú lepšie prírodné podmienky, dlhšiu a socializmom neprerušenú tradíciu v službách a turizme. No iba tým to nie je. Odpovedať, že majú oveľa lepšie služby, infraštruktúru a prístup k turistom, je veľmi zjednodušené. Je to síce pravda, ale nie celá. Pretože turistická infraštruktúra na Slovensku sa za posledné roky výrazne zlepšila, investovali sa do nej stámilióny eur. Podstatne sa zlepšila i kvalita ubytovania. Síce pomaly, ale predsa sa mení aj prístup k hosťom. Mnohé slovenské hotely a penzióny sú vybavením minimálne na úrovni rakúskych. Navyše napríklad v kategórii štyroch hviezdičiek je kvalitatívne rovnaké ubytovanie na Slovensku citeľne lacnejšie ako v Rakúsku. Avšak nožnice v rozdielnych počtoch turistov sa ani tak nezatvárajú.

Hlavný rozdiel, prečo je Rakúsko turistickou veľmocou a Slovensko trpaslíkom, je v celom systéme fungovania turizmu u týchto našich susedov a u nás. Tam patrí rozvoj turizmu medzi priority každej vlády, na Slovensku ňou nikdy nebol a ani nie je.

Dôvody, prečo Rakúšania venujú turizmu už desaťročia pozornosť, sú výsostne ekonomické. Prináša peniaze a predovšetkým – zabezpečuje pracovné miesta, najmä na vidieku a v hornatých častiach krajiny. V roku 2013 vytvorilo toto odvetvie podľa údajov Statistik Austria obrat vo výške 22,3 miliardy eur, podieľalo sa vyše siedmimi percentami na DPH a zamestnávalo priamo a nepriamo 331-tisíc ľudí. To je vyše deväť percent z celkového množstva zamestnaných. Malé firmy a podniky z turistickej brandže udržujú na rakúskom vidieku stabilitu na pracovnom trhu, pretože sú viazané na lokalitu a nikam sa neodsťahujú za lepšími podmienkami, ako to niekedy robia priemyselné firmy.

Zaujímavý údaj priniesla aj štúdia Management Center Innsbruck. Podľa nej až 89 percent produktov, ktoré sa spotrebujú v turizme – od potravín až po remeselnícke práce, sa produkuje doma. Polovica pochádza z najbližšieho okolia hotela alebo lokality. Opäť finančný prínos pre regióny a zamestnanosť.

Návštevnosť
(v mil. hostí)

Nedotiahnutá inšpirácia

Keď je reč o rozdielnom systéme fungovania turizmu v Rakúsku a na Slovensku, tak u týchto susedov Slovenskej republiky sú jeho kostrou turistické združenia, ktoré tam fungujú už 60 rokov (dĺžka fungovania je v jednotlivých spolkových krajinách rozdielna). Ich činnosť je vlastne základným stavebným kameňom úspechu rakúskych destinácií.

Zabezpečujú to všetko „okolo“, na čo nemajú peniaze alebo kompetencie súkromné firmy. To znamená vytvárajú dodatočnú turistickú infraštruktúru, produkty a programy pre návštevníkov (zjednodušene povedané, aby boli v lokalite nielen dobré hotely a reštaurácie, ale aby tam mal návštevník aj čo robiť), propagujú lokalitu, niekedy dokonca aj dotáciami prispievajú k tomu, aby pritiahli hostí. Ich činnosť je financovaná z dane za ubytovanie, z príspevkov firiem aj krajinských vlád, ale majú i príjmy z vlastnej činnosti.

Na Slovensku sú podobné turistické združenia v plienkach, aj keď krajina sa inšpirovala práve Rakúskom. Slovenský zákon o podpore cestovného ruchu z roku 2010, ktorý legislatívne riešil vytváranie turistických združení (nazvaných oblastné organizácie cestovného ruchu – OOCR), vychádzal v mnohom z legislatívy rakúskych spolkových krajín. Ale na Slovensku sa nepodarilo z rakúskej praxe presadiť do zákona to najpodstatnejšie – systém financovania. Tam je totiž prispievanie do turistických združení povinné pre každý podnikateľský súbjekt v danej turistickej oblasti. Je jedno, či ide o hotel alebo kovovýrobu. Rozdielna je len výška príspevku. Platí sa podľa presných pravidiel. Samozrejme, firmy, ktoré z turizmu najviac profitujú, aj najviac platia.

Na Slovensku platia príspevky do OOCR len ich členovia a členstvo je dobrovoľné. To znamená, že napríklad zo 150 podnikateľských subjektov v oblasti je členom organizácie a do spoločnej kasy prispieva povedzme 15. Má to dva negatívne dosahy. Prvý: peňazí na rozvoj a propagáciu destinácie je výrazne menej, ako by bolo pri povinných príspevkoch všetkých. Druhý je fakt, že členovia združení presadzujú vlastné záujmy, často na úkor destinácie.

V Rakúsku je rozvoj turizmu do veľkej miery riadený „zhora“. Lebo pre úspech krajiny ako turistickej destinácie je dôležitý nielen fungujúci súkromný, ale aj verejný sektor. Turista potrebuje pekný hotel, dobrú reštauráciu, príjemný personál a upravené zjazdovky, ale aj dobre vybudované cesty, čisté a bezpečné okolie tam, kde sa pohybuje. Nemenej dôležitá je propagácia krajiny, budovanie jej značky. Všetko veci, ktoré len súkromný sektor nezastreší – a všetko veci, ktoré na Slovensku nefungujú, ako by mali. Aj to je dôvod, prečo sú naši susedia v turizme o niekoľko konských dĺžok vpredu.

Partner projektu TREND Focus Rakúsko 2014:

volksvagen.sk    mysmeseat.sk    audi.sk