Štátne nemocnice v strate a VšZP sa oddlžuje. Ako by dopadla štátna distribučka liekov?

Programové vyhlásenie vlády vo verzii I a II je identické. Už tento samotný fakt demonštruje elementárne nepochopenie situácie, v ktorej sa Slovensko ocitlo.

Pandémia covidu-19 mala minimálne modifikovať problémy, ktorým slovenské zdravotníctvo čelí. Na ich riešenie by však bolo potrebné aspoň elementárne pochopenie. No ak niekto nevie riešiť kľúčové problémy, musí si vymyslieť alternatívne.

Unitárny systém poistenia

Prvá perla v duchu „ak súčasný systém zdravotných poisťovní po analýze neprinesie hodnotu pre pacienta a dosahovanie zdravotných celospoločenských cieľov, vláda zváži zavedenie unitárneho systému zdravotného poistenia“ bola už opakovane vyvrátená, napriek tomu sa značná časť vlády snaží o to, aby to predsa len skúsili.

Navyše Slovensko má stále platnú ústavu, hoci sa z nej stal trhací kalendár, do ktorého ktokoľvek s dostatočnou masou ľudí, ktorých naučili stláčať gombíky, prepašuje čokoľvek.

Okrem iného sa v nej v článku 55, odsek 2, uvádza, že Slovenská republika má chrániť a podporovať hospodársku súťaž. Zákonodarcovia si to zjavne interpretovali opačne a riadia sa princípom, že konkurenčné prostredie má decimovať, regulovať, monopolizovať a ideálne zoštátňovať.

Ďalšie mrhanie

Druhý bravúrny centralisticko-etatistický nápad je, že vláda zváži zriadenie štátnej distribučnej spoločnosti na dodávku liekov a zdravotníckych pomôcok. Zdá sa, že ďalší štátny podnik, kde sa bude efektívne mrhať peniazmi daňových poplatníkov, bude práve štátna distribučka.

Snaha vytvoriť štátnu distribučnú spoločnosť na dodávanie liekov, zdravotníckeho materiálu a pomôcok v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva je dôkazom, že modifikovaný bonmot prezidenta  Reagana by mohol znieť: „Som zamestnancom vlády, prišiel som vyriešiť problém, ktorý neexistuje.“