„Profesor na univerzite v Miláne, kde som študoval ekonomiku, pôsobil zároveň v banke a poradil mi, že by sa mi tam mohlo páčiť,“ vysvetľuje. A tak sa dostal do nemeckej Bankhaus Löbbecke. Jej talianska matka Cariplo sa neskôr stala súčasťou Intesy Sanpaolo, s ktorou je spätý celý profesionálny život A. Rescha. Intesa je jednou z dvoch najväčších talianskych bánk a vlastní aj slovenskú VÚB. Pritom jeho snom predtým bolo stať sa podnikateľom – odmalička vypomáhal v rodinnej firme, kde krátky čas rozbiehal aj vlastný biznis, predaj kávovarov. Potom prišlo bankovníctvo: „Musím povedať, že je to pre mňa vášeň, svoju prácu milujem. Ráno nepotrebujem žiadnu extra motiváciu na to, aby som šiel do práce,“ dodáva.
No keď porovnáva svoje možnosti pri otázke, prečo neostal pri podnikaní tak, ako plánoval, priznáva, že podnikateľ je slobodnejší, ale zasa znáša oveľa väčšie riziko. Šéf banky je obmedzovaný záujmami akcionárov, reguláciou, finančnými ukazovateľmi, umožňuje mu to však pomáhať iným podnikateľom rozvíjať ich biznis. Po dvadsiatich rokoch v bankovníctve hodnotí vývoj vzťahov medzi klientom a bankou: v súčasnosti majú klienti oveľa viac informácií, porovnávajú si produkty jednotlivých bánk, sú rozhľadenejší.
„Pôžička už nie je láskavosťou, ktorú robí banka klientovi, o priazeň klienta sa treba oveľa viac biť,“ myslí si. V časoch, keď už klienti do pobočky chodia len zriedka, sa o ich priazeň treba uchádzať aj cez iné kanály, napríklad mobily. VÚB banku vedie dva roky, no jeho život s ňou je oveľa dlhší: v roku 2008 sa tu stal šéfom riadenia rizika. Už rok predtým riadil riziko a prevádzku Consumer Finance Holding (CFH), keď túto firmu – pôvodne pod názvom Quatro – kúpila talianska Intesa od terajšieho slovenského prezidenta Andreja Kisku a jeho brata Jaroslava. Potom odišiel na krátky čas viesť banku v Albánsku.
Profily nominovaných sme uverejňovali postupne od 20. augusta. Hlasovanie v 11. ročníku ankety bolo spustené 21. októbra a skončí sa 4. novembra. Víťaza vyhlásime 10. novembra na slávnostnom večeri TREND TOP 2015.
Rozhodnite o Manažérovi roka 2015 - hlasovanie je spustené
Stále v cudzine
Cestovanie za prácou je podstatnou súčasťou jeho kariéry. Aj preto v domovskom Taliansku veľa profesionálneho života nestrávil a južné Tirolsko na hraniciach s Rakúskom navštevuje len zhruba dvakrát ročne. Tvrdí, že on si domov vytvára tam, kde pôsobí. Je to sčasti aj nevyhnutnosť. „Cítim sa Slovákom, veľmi srdečne ma tu privítali, keď som prišiel prvýkrát, a ešte srdečnejšie, keď som sa vrátil do VÚB z Albánska.“ Tunajšiu reč sa naučil ešte v CFH, sám tvrdí, že vďaka tomu rozumie lepšie po východniarsky než po slovensky. A hovorí, že je skôr pokojným manažérom, aj keď každá krajina vyžaduje trochu iný prístup riadenia.
V Albánsku napríklad miestna klanová kultúra vyžadovala skôr autoritu, dôraznosť a presadzovanie vlastných požiadaviek. A tiež značnú dávku flexibility. Rád si plánuje týždeň podrobne vopred, no v Albánsku to nemalo význam: zo dňa na deň ho napríklad guvernér centrálnej banky pozval na tlačovku a program mu nabúral. „Keď som sa spýtal na tému tlačovky, dostal som odpoveď, že uvidím. To bola dobrá škola,“ spomína.
Zdroj: Maňo Štrauch
Na Slovensku mu vyhovuje otvorenosť a aktívna participácia pri poradách a riadení banky, „nič neostáva pod stolom, nemusím sa stále obzerať cez plece“, vysvetľuje. Sám tvrdí, že mu najviac vyhovuje kombinácia nemeckej dôslednosti a talianskej flexibility.
Ak by mal porovnať, či sa mu lepšie banka riadila tesne po vypuknutí krízy alebo v súčasnosti, keď okrem nadštandardnej regulácie čelí aj zmene spotrebiteľského správania, tak mu oveľa viac času zaberá prispôsobovanie sa regulácii. Na jej plnenie ide veľká časť investícií a treba kvôli nej prijímať neustále nových ľudí. „Obchodný zmysel tam pritom nie je,“ komentuje súčasný stav bankovníctva. Ponúka príklad: kvôli americkému zákonu FATCA, ktorý bankám určuje spoluprácu pri sledovaní príjmov amerických občanov v zahraničí, museli v banke nákladne upravovať IT systém. FATCA sa pritom týka asi len stovky klientov banky.
Bežec
Keď sa s A. Reschom tento rok TREND stretol po druhýkrát, mal za sebou 350-kilometrový štafetový beh od Tatier k Dunaju. Behanie mu pomáha relaxovať, pričom najradšej behá sám, využíva to ako spôsob upokojenia mysle po namáhavom pracovnom dni, keď sa musí človek veľmi sústrediť. Behá zhruba sedem hodín týždenne, viac, keď trénuje na maratón: „No to už nie je relax,“ dodáva. Prvýkrát bežal maratón vlani v Košiciach.
Keď behá, tak v prírode a bez slúchadiel, hudbu nepočúva. „Mám rád prírodu a počas behu ju chcem vnímať, upokojuje ma to.“ Lásky k prírode sa nabažil aj počas svojho pobytu v Poprade, kde často liezol po skalách. Opäť sám. Teraz však priznáva, že to nebolo vždy rozumné: „Uvedomil som si to, keď jednu jar dvoch turistov, čo išli tou istou trasou po mne, musela odviezť helikoptéra.“
Po Slovensku
Slovensko má rád aj preto, že tunajší ľudia sú podľa neho otvorení a priateľskí. Teda veľmi podobní Talianom. Veľmi mu vyhovuje aj tím, s ktorým si rozumie: „Je naozaj príjemné pracovať v prostredí, v ktorom sa cítite, že ste všetci na spoločnej vlne.“ Neznamená to, že o banke sa rozhoduje z vrchu bratislavskej veže VÚB: veľkú časť roka trávi A. Resch návštevami pobočiek. Tie sa podľa neho za uplynulé roky zásadne zmenili: ľudia sem chodia vybavovať menej bežných obchodov, a tak musí byť personál oveľa profesionálnejší a znalejší produktov a detailov než v minulosti.
Nemyslí si pritom, že časy pobočiek sa už skončili. Mení sa len ich úloha: namiesto transakčných miest, zadávania prevodných príkazov a vyberania hotovosti sa stávajú poradenskými centrami. No dobre vie, že aj v regiónoch sú rozdiely: Bratislava je úplne odlišná od zvyšku Slovenska, významne sa preto líšia i požiadavky klientov. Kým na bývanie v Bratislave treba okolo stotisíc eur, v regiónoch je to len polovica a vo vzdialenejších oblastiach stačí i 20- až 30-tisíc eur. Pri diskusiách sa však vždy dostane aj k potrebám podnikateľov. Vidieť, že na svoje začiatky v rodinnej firme nezabudol.
Klient má veci oveľa viac pod kontrolou
Aké sú náklady na compliance – spĺňanie nárokov regulácie? Často sa to spomína, ale ľudia si nevedia veľmi predstaviť, o aké sumy asi ide, koľko zamestnancov pracuje len na tomto.
To je veľmi ťažké kvantifikovať. Napríklad si vezmime pravidlá Basel II. Všetci hovorili, že to prinesie bankám veľkú úľavu v oblasti kapitálu. Veľa peňazí sa investovalo len do IT infraštruktúry, aby tieto pravidlá fungovali, museli sme prijať veľa ľudí a veľa stojí aj udržiavanie a prehodnocovanie tohto systému. K tomu treba prirátať ďalšie veci. Napríklad zavedenie veľkosti písma v zmluvách. Nekritizujem to, ale dosah na nás bolo zo dňa na deň strojnásobenie tlačených papierov.
Bankovníctvo sa teda výrazne mení. Menia sa aj samotné potreby klientov?
Zákazníci zmenili svoje správanie. Nielen v bankovníctve. V minulosti ste chodili nakupovať do obchodov. Dnes to robíte pravdepodobne hlavne cez internet alebo si len v obchode obzriete, ako to vyzerá, a objednáte si to cez internet. Pamätám sa, keď som bol malý chlapec, učil som sa pracovať na Commodore a používali sme vtedy kazety. A trvalo dlho, kým nastúpil internet. Pozrite sa, aké jednoduché je to dnes. Ako rýchlo prišli smartfóny, má ich už takmer každý a zmenilo to naše životy. A zmenilo to aj pozíciu zákazníka. Máte prístup k informáciám takmer v reálnom čase. Máte pocit, že máte veci oveľa viac pod kontrolou ako predtým. Vyjednávacia pozícia spotrebiteľov voči banke sa výrazne zmenila.
Alexander Resch (43)
Zdroj: Maňo Štrauch
vedie VÚB banku od októbra 2013, v jej predstavenstve pôsobí od roku 2008. Predtým banke pomáhal s akvizíciou Consumer Finance Holdingu, pôvodne TatraCredit Group. Vyštudoval ekonomiku na University Cattolica del Sacro Cuore v Miláne, titul MBA má z University of Minnesota a Vienna University of Economics and Business.
Partneri projektu:
 |
|
|
|
Official image partner:
