Obzvlášť ak sa dlhé roky hovorí o nevyrovnanej kvalite ekonomického vzdelávania na základných či stredných školách. Pravda, finalisti prvej slovenskej Ekonomickej olympiády nie sú žiadny priemer, ale nadšenci, ktorých zaujíma kombinácia teoretických a praktických vedomostí, ktoré sú využiteľné v každodennom živote. Ale niekto v nich ten záujem podnietiť musel. A keďže pochádzajú z celého Slovenska, neplatí našťastie ani obava, že ekonómiu ovládajú lepšie len bohatšie regióny.
Čo neznie pri debatách s finalistami až tak príjemne, je ich konštatovanie, že určite chcú ísť študovať do zahraničia, pretože Slovensko neponúka kvalitu. Na jednej strane ide o železnú ekonomickú logiku: ak má niekto vymeniť vzácny zdroj (v tomto prípade čas a financie) za službu (vzdelanie), chce získať čo najväčšiu hodnotu.
Pozitívom je aspoň to, že nechcú odchádzať preto, že by tu bolo zle či že by mali ku krajine negatívny vzťah. Jednoducho už pre nich hranice nejestvujú a plne to využívajú.
Pre školstvo by malo byť alarmom, že najšikovnejší študenti nenachádzajú nič napĺňajúce v ich študijných programoch, oveľa viac by však mala spozornieť vláda. Tak ako v minulých generáciách sa mladí ľudia z regiónov sťahovali za univerzitami do Košíc, Bratislavy, Brna či Prahy, tak sa dnešná generácia orientuje na ešte náročnejšie méty. Plány možno ešte nemajú, ale stačí sa pozrieť do Bratislavy, koľko ľudí prišlo do hlavného mesta študovať a už v ňom ostali.
Šikovný vzdelaný človek chce mať priestor na uplatnenie
Ak sa to stane šikovným mladým v zahraničí, krajina príde o oveľa vzácnejší zdroj, než sú (v očiach súčasnej vlády) zahraničné investície, voda či diaľnice. Šikovný vzdelaný človek chce mať priestor na uplatnenie, adekvátny plat a postupne možnosť deliť sa o získané skúsenosti s mladšími.
To nie je zas taká prehnaná požiadavka. Bolo by smutné, ak by krajina nevedela vlastným občanom ponúknuť ani niečo také základné, aby sa vrátili.
