Aký predseda, taká novela

Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) sa ako predsedajúca pokúsila otvoriť schôdzu proti vôli prítomnej, ale neprezentujúcej sa väčšiny. Opoziční poslanci doniesli do rokovacej sály veľký transparent o ministrovi vnútra a podnikateľovi, s ktorým Robert Kaliňák urobil skvelý obchod. Z priebehu „obštrukcie“, ktorej sa dopustila väčšina proti menšine, viacerí poslanci opozície urobili záznam, ktorý zavesili na svoje facebookové stránky. Rokovací poriadok sa má novelizovať, aby niečo také už nebolo možné.

Do novely sa preto dostalo ustanovenie, že „prítomnosť poslancov sa zisťuje prostredníctvom technického zariadenia v rokovacej sále“. Táto formulácia má vylúčiť, aby predsedajúci mohol otvoriť schôdzu, ktorej konanie si väčšina poslancov neželá. Zdá sa, že vládnej zostave už nestačí, že môže svoju početnú prevahu uplatniť v každom okamihu prebiehajúcej schôdze, ale ide jej aj o to, aby početnou prevahou (neprezentovaním sa) zabránila čo i len konaniu schôdze, ak jej téma je pre niektorú vládnu stranu nepríjemná.

Obmedzenia a zákazy

Dankova novela má zariadiť, že sa poslanci pri svojom prednese budú musieť zaobísť „bez možnosti zvukovej prezentácie, obrazovej prezentácie a obrazovo-zvukovej prezentácie“. Nahrávka, za čo chcel Ivan Lexa bozkávať ministra vnútra, alebo čo hlas podobný premiérovmu zabezpečil vlastnou hlavou, ale ani „vybavovací“ rozhovor medzi Mikulášom Dzurindom a bratislavským primátorom by už v parlamente nemohli odznieť.

Obrazovo-zvukovú prezentáciu bez problémov využil opozičný Smer-SD napríklad v roku 2011, keď odvysielal záznam z televíznej diskusie, ktorý mal dokázať, že premiérka Iveta Radičová porušuje predvolebné sľuby. Dôvod, prečo budú môcť poslanci pri prednese použiť iba svoj hlas, keď rokovacia sála je technicky uspôsobená, aby mohli odprezentovať grafy, ikonografiku i obraz, nie je meritórny, ale iba stranícko-politický. Pre záujem, ktorý má koalícia tu a teraz, zakáže niečo, čo považovala za normálne, kým bola v opozícii.

Rovnaké je to aj so zákazom vnášať do parlamentu „transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zariadenia“. Keď sa v roku 2011 proti vôli opozičného Smeru menil rokovací poriadok parlamentu, jeho poslanci rozvinuli v parlamente obrovskú slovenskú vlajku, aby demonštrovali, že nejde len o poriadok, ale aj o krajinu. Pred voľbami 2016 prinesli do parlamentu obraz poslanca Igora Matoviča, ktorý mal na tričku napísané: Matovič kryje Matoviča. Pretože teraz sa objavili v parlamente bannery, ktoré tam Smer nechce vidieť, A. Danko prikročil k plošnému zákazu transparentov. Otázka znie, či nejde o zásah do slobody prejavu poslancov – záväznú odpoveď na ňu môže dať iba Ústavný súd SR.

Dankova novela ustanovuje, že „v rokovacej sále je zakázané používanie mobilných telefónov alebo iných zariadení... na telefonovanie, vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov“. Ide o zákaz, ktorý je ústavne pochybný (právo robiť si zvukový záznam má každý občan pri úradnom styku aj pri súdnom konaní), ale aj nevykonateľný. Dá sa očakávať, že to dopadne ako