Pevnému pracovnému času, ktorý stanovuje zamestnávateľ, sa podriaďuje 72 percent Slovákov. Necelá pätina môže ovplyvniť aspoň jej časť. A podiel tých, ktorí môžu pracovať, keď uznajú za vhodné, je na Slovensku najnižší v celej Európskej únii. V Česku, Rakúsku či Poľsku je podiel zamestnancov s flexibilným pracovným časom dvojnásobný. Vôbec najrozšírenejší je vo Fínsku, kde má aspoň čiastočne pružný pracovný čas 71 percent zamestnancov.
„Charakter slovenského hospodárstva, zameraný najmä na nepretržitú priemyselnú prevádzku, spôsobuje, že veľký počet zamestnancov nemá flexibilný pracovný čas a pracuje na pevne stanovené zmeny,“ vysvetľuje hovorkyňa KOZ SR Martina Némethová. Odbory však predpokladajú, že v dôsledku koronakrízy sa to zmení. Už teraz slovenské firmy aj verejný sektor zamestnancom poskytujú pohyblivý začiatok aj koniec zmeny s tým, že pevná časť býva obvykle šesťhodinová, dodala M. Némethová.
Prepad stavebníctva pokračuje. Nachádza sa na štvorročnom dne
Tlak na vyššiu flexibilitu pracovného času prinesie aj nová európska smernica, ktorá má platiť od augusta 2022. Zatiaľ čo existujúca úprava umožňuje požadovať pružnejší pracovný čas iba ľuďom, ktorí sa vracajú z rodičovskej dovolenky, o dva roky budú mať toto právo všetci rodičia detí do ôsmich rokov. Tieto úpravy potom môžu zahŕňať aj zníženie pracovného úväzku.
Nebo ostáva spolovice zatiahnuté: letecké spoločnosti výrazne zredukovali lety
Pre nepružný pracovný čas nemôže viac ako polovica českých zamestnancov len tak na hodinu až dve opustiť pracovisko. Na druhej strane si dve tretiny Slovákov môžu užiť svoj voľný čas bez obáv, že od nich bude vo voľnom čase šéf alebo zákazník niečo vyžadovať. Aj vďaka tomu 70 percentám pracujúcich nehrozia ani nečakané nadčasy. Menej ako 30 percent Slovákov je v práci vystavených stálemu alebo častému časovému stresu, čo je najmenej v rámci EÚ.
