Aký bude Kurz? Ako Orbán alebo ako Macron

Raketový postup

Rodený Viedenčan má iba 31 rokov, ale v politike strávil polovicu života. Už ako 16-ročný stredoškolák vstúpil do mládežníckej organizácie Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) vo veľkomeste, kde ľudovci v tomto vekovom segmente veľkú vodu nikdy nenamútili. Pochádza z dobre situovanej rodiny, slušne vystupoval, bol cieľavedomý, spoľahlivý a upevnil si uznanie absolvovaním vojenskej prezenčnej služby. Po návrate sa venoval politickej činnosti na úrovni mesta a začal študovať na Právnickej fakulte Viedenskej univerzity.

Keď mal 22 rokov, zvolili ho za predsedu mestskej organizácie Junge Volkspartei a po roku za šéfa celoštátnej organizácie mladých ľudovcov. O rok neskôr už sedel v mestskom zastupiteľstve a v júni 2011 ho povolali na ministerstvo vnútra do prestížnej a ostro sledovanej funkcie štátneho tajomníka pre integráciu.

V septembrových parlamentných voľbách 2013 ho zvolili za poslanca do Národnej rady a v decembri 2013 šokoval prinajmenej Európu, keď mu staronový kancelár Werner Faymann zveril zodpovedné kreslo šéfa rakúskej diplomacie. Bol len 27-ročným ucháňom, no bremena naloženej zodpovednosti sa nielenže nezľakol, ale naložil si k nemu ďalšie tým, že si vymohol presun integračného portfólia z rezortu vnútra k sebe na zahraničie. Jeho funkcia odvtedy znie spolkový minister pre Európu, integráciu a zahraničné veci.

Rakúsko a jeho špecifiká

Západný sused Slovenska sa stal na základe štátnej zmluvy z roku 1955 neutrálnym štátom, čo mu poskytuje širší manévrovací priestor na svetovej politickej aréne než krajinám viazaných príslušnosťou k niektorému vojenskému paktu. Spolugarantom neutrality Rakúska je Rusko ako medzinárodnoprávne nástupnícky štát Sovietskeho zväzu. Osobitné postavenie neutrálneho Rakúska vyniká v obdobiach vyostreného napätia medzi Východom a Západom. Viedeň slúži v takýchto podmienkach popri Ženeve ako diplomatická križovatka a rakúska diplomacia plní najrozličnejšie úlohy sprostredkovateľa.

S. Kurz nedokončil po vstupe do veľkej politiky univerzitné štúdium a po vymenovaní za šéfdiplomata spolkovej republiky počúval posmešky ako „diplomat – maturant“. Spočiatku vzbudzoval pochybnosti, či zvládne nároky na funkciu. Osemapolmiliónové Rakúsko je síce relatívne malou krajinou, ale jeho diplomacia čerpá silu a inšpiráciu aj z bohatej tradície niekdajšej monarchie, keď imperiálne Rakúsko-Uhorsko patrilo medzi európske mocnosti.

I súčasná Viedeň cíti na diplomatických parketách určitú spolupatričnosť a spoluzodpovednosť za dianie v strednej Európe a na Balkáne. Rakúska diplomacia 21. storočia však musí byť pragmatická, aby bez zbytočnej nostalgie plnila úlohy diktované pulzom doby v meniacich sa podmienkach mocenského usporiadania Európy a sveta. Kurzovo ministerské pracovisko cíti tieň mohutného Nemecka a nemalú časť kompetencií v oblasti zahraničných vzťahov presunulo do Bru- selu.

Tlaky a protitlaky na ministra

Elánom sršiaci, vtedy 27-ročný rakúsky minister zahraničných vecí vnáša do svojho úradu činorodé podnety. Omietal byť pasívnym prijímateľom návrhov a iniciatív z Berlína alebo z Bruselu a vyvíjal vlastné, rakúske. Prvú zahraničnú cestu vo funkcii ministra nepodnikol podľa očakávania do Berlína, ale do Chorvátska a na západný Balkán. Považoval to v danom období za súrnejšie a Nemci sa neurazili. Viedeň sa pokúsila vychádzať pod jeho vedením s Berlínom ako rovný s rovným a po roku rozpačitosti sa jej to darí.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová so záujmom sledovala,