Akú knihu si zobrať na dovolenku

Zbaviť sa neporiadku

Hovorí sa, že žijeme v digitálnej dobe, v ktorej sa svet dematerializuje. Malo by to znamenať, že nás obklopuje čoraz menej vecí. Keď sa rozhliadnete po svojom byte, tento pocit sa nemusí dostaviť. Naopak. So strachom zistíte, že vecí neustále pribúda a často nie je ďaleko k paranoji, že o chvíľu sa nebudete mať v príbytku kam pohnúť.

Japonská konzultantka Marie Kondo toto všetko pozná z vlastnej skúsenosti. Priviedlo ju to hlbšiemu uvažovaniu o tom, ako si udržať priestor pre život a nepodľahnúť záplave vecí. Výsledky skúmania zhrnula do knihy Kúzelné upratovanie. Zjavne trafila do čierneho, pretože z knihy sa predali už dva milióny kusov a vyšla v tridsiatich krajinách.

„Na to, aby ste upratali váš byt, si musíte najprv upratať v hlave,“ tvrdí manažérka poriadku. Vychádza z toho, že náš vzťah k veciam je zaťažený nánosmi iracionálna, ktoré treba odbúrať. Patrí medzi ne prístup, že ak sme do niečoho investovali peniaze, tak nadobudnutú hodnotu si treba udržať. Alebo presvedčenie, že prečítanú knihu alebo obnosené džínsy ešte určite niekedy použijeme. Tieto motivácie navrhuje M. Kondo nahradiť jedinou. Nechajte si len tie veci, ktoré vám spôsobujú radosť. Ako to zrealizovať? Jednoducho: vyhádžte všetko zo skríň, zoberte každú vec do ruky a určite úroveň potešenia pre vás. O tom, že táto metóda funguje, svedčí množstvo „kondofilov“, ktorí na webe zverejňujú fotky svojich uprataných bytov.

Vnútri Googlu

Keď Eric Schmidt na prelome milénia nastúpil do Googlu, mal ďaleko po štyridsiatke. Jonathan Rosenberg sa pridal o rok neskôr tiež ako štyridsiatnik. Ich úloha v mladej firme bola jasná – priniesť do podniku, ktorý nemá žiadne skúsenosti s manažmentom a tvorbou produktov, „dospelý dohľad“. Obaja tak činili celú dekádu v pozícii výkonného šéfa a viceprezidenta pre produkty. Svoj pohľad na to, ako sa firma budovala, zachytili v knihe Ako funguje Google.