Ako zrušiť digitálny svet Západu? Hrozba leží na dne Atlantiku, ruské ponorky striehnu

Koncom marca si to vyskúšala africká Mauritánia, ktorá zostala offline celé dva dni. Dôvodom bolo poškodenie podmorského optického kábla, ktorý zabezpečuje internetové spojenie pre 22 krajín a tiahne sa v dĺžke 17-tisíc kilometrov pozdĺž afrického pobrežia. Výpadok zasiahol aj ďalších zhruba desať krajín.

Dôvody pretrhnutia zatiaľ nie sú známe. Oživili sa však debaty západných spojencov o extrémnej zraniteľnosti ich digitálneho sveta. Ten doslova visí na zhruba dvoch stovkách podmorských káblov, ktoré voľne a nechránene ležia na dne Atlantiku.

Ľahký terč

Cez hlbokomorské optické káble sa prenáša 95 percent dátovej transatlantickej komunikácie, čo predstavuje dennú hodnotu desať biliónov dolárov. Sú to nielen všetky e-maily a internetové hovory, ale aj obchodné a finančné transakcie. Priemer jedného optického kábla na dne oceánu je pritom len necelé dva centimetre, čo sa rovná hrúbke záhradnej hadice na polievanie.

V každom z nich môže byť 200 optických vlákien, z ktorých jedno má kapacitu až 400 GB dát za sekundu, a to stačí na prenos napríklad 375 miliónov telefonických hovorov.

V pobrežných vodách, kde sa zvyšuje riziko zachytenia lodnými kotvami a rybárskymi sieťami, sa hrúbka kábla zvyšuje na zhruba päť centimetrov, a ak je to možné, býva zakopaný v morskom dne. Jeho prerezanie technicky nie je žiadny problém. Ročne dochádza asi k dvom stovkám poškodení káblov, ktoré väčšinou spôsobujú lode rybárskymi sieťami alebo kotvami. Jedno plavidlo s hmotnosťou päťtisíc ton má kotvu vážiacu štyri tony a tá sa pri vyhodení na piesčité dno dokáže zaboriť až do hĺbky päť metrov.

Denník The New York Times v roku 2015 priniesol výpovede viacerých dôstojníkov amerického námorníctva, ktorí uvádzali, že zaznamenali významne zvýšenú aktivitu ruských ponoriek a lodí v oblastiach uloženia optických káblov, najmä vo vodách v blízkosti USA, Fínska, Švédska, Nórska a medzi Grónskom, Islandom a severom Spojeného kráľovstva. V rovnakom zmysle vystúpil tento rok v americkom Kongrese generál Curtis Scaparrotti: „Sme svedkami operácií ruského námorníctva a najmä ponoriek, aké sme nevideli od 80. rokov minulého storočia.“

Podrobné mapy rozloženia podmorských komunikácií sú verejne známe a nie je ťažké ich lokalizovať. Washington je však extrémne nervózny, ak sa ruské plavidlá snažia priblížiť aj k utajovaným armádnym káblom, cez ktoré sa prenášajú citlivé vojensko-spravodajské informácie. Zároveň slúžia na prenos diaľkového ovládania leteckých dronov, ktoré Američania používajú na operácie v Iraku či Pakistane.

Zatiaľ nie je známe, že by Rusi akokoľvek do káblov zasiahli, ale ich prítomnosť vzbudzuje obavy. „Je to ďalší prejav mimoriadne agresívneho režimu, ktorý sa uchyľuje k metódam studenej vojny, avšak s oveľa vyššou mierou technickej vyspelosti,“ vyhlásil bývalý americký námorný admirál James Stavridis. „Každý deň sa obávam toho, čo tam Rusi robia,“ dodal admirál Frederick J. Roegge.

Sporná zraniteľnosť

Jednoduché prerezanie káblov nemusí byť dôvodom koncentrovaného záujmu ruských ponoriek v kritických oblastiach. Expert na internetovú bezpečnosť Pavol Lupták zo spoločnosti Nethemba vysvetľuje, že