Čím viac gólov nastrieľajú hráči MŠK Žilina, tým viac podporia kultúru. A to nielen tú futbalovú. Od úspechu klubu totiž do istej miery závisí osud jednej z národných kultúrnych pamiatok v Žiline. Z každého predaného lístka na zápasy mužstva plynie päťdesiat centov na rekonštrukciu neologickej synagógy a jej uspôsobenie na výstavný priestor pre výtvarné umenie.
Podporný mechanizmus medzi futbalovým klubom a architektonickou pamiatkou je len jedným z nástrojov napĺňania finančného plánu, na ktorom svieti koncová suma jeden milión eur. Realizačný tím okolo synagógy už dnes môže referovať, čo zháňanie takejto sumy znamená.
Svetová liga
„Na začiatku je legitímna otázka, prečo sa v takejto veci neangažuje mesto alebo štát,“ otvára rozhovor riaditeľ občianskeho združenia Truc Sphérique Marek Adamov. Reč je o pamiatke svetového formátu – žilinskej synagóge od nemeckého architekta Petra Behrensa, ktorá bola postavená v rokoch 1928 až 1931. Po druhej svetovej vojne sa budova využívala ako divadelná a koncertná sála, neskôr ako vysokoškolská aula a napokon, až do roku 2010, v nej bolo kino. Prevádzkovatelia synagógu upravovali, pričom príliš nedbali na jej pôvodný architektonický charakter.
Štatút národnej kultúrnej pamiatky znamená, že štát kontroluje dodržiavanie zákona pri správe chránených objektov. Nie je to však nutný predpoklad na aktivitu pri potrebe rekonštrukcie či neadekvátnom využití. Otvára sa tu priestor pre občiansku aktivitu ako nový fenomén spoločnosti, ktorej nie je jedno, v akom prostredí žije. A nejde tu len o nadšencov, ktorí po víkendoch s vrecom cementu zachraňujú zrúcaniny hradov.
„My sme sa pustili do svetoznámej budovy,“ osvetľuje M. Adamov projekt občianskeho združenia, ktoré v meste už desať rokov prevádzkuje kultúrne centrum Stanica. Po odchode posledného nájomcu zo synagógy predložili jej vlastníkovi, ktorým je Židovská náboženská obec v Žiline, ponuku na využitie budovy ako priestoru pre súčasné umenie – kunsthalle. Napriek iným záujemcom sa obec rozhodla poskytnúť budovu združeniu za symbolické nájomné na tridsať rokov.
Architektonický návrh rekonštrukcie a prestavby od Martina Jančoka.
Občania profesionáli
Rekonštrukčný zásah do modernistickej pamiatky si od začiatku vyžadoval profesionálny prístup z architektonického i stavebného hľadiska. Bolo nutné zhodnotiť stav, určiť nevyhnutné kroky na záchranu stavby, pripraviť architektonický plán, nastaviť proces rekonštrukcie a zohnať peniaze. Pri takomto zadaní sa z partie dobrovoľníkov pracujúcej bezodplatne stal dôležitý partner mesta, ktoré na logistiku tohto formátu nemá kapacitu.
Ľudia z tímu okolo synagógy strávili prípravou projektu celý rok. „Prácu sme rozbehli začiatkom roku 2011 a na verejnosť sme vyšli vo februári tohto roku. Čiže až vtedy, keď sme presne vedeli, čo bude budova potrebovať a aká je predstava jej využitia,“ vysvetľuje M. Adamov. Rok príprav bol venovaný architektonickému, archívnemu a reštaurátorskému výskumu i projektovaniu. Vznikla prvá štúdia od architekta Martina Jančoka a všetko schválil pamiatkový úrad.
Rozpočet rekonštrukcie synagógy sa stanovil na jeden milión eur. To je suma, ktorá je potrebná výlučne na záchranu pamiatky. Ľudia z tímu si uvedomujú, že nakoniec bude možno peňazí treba viac. „Ten milión je psychologická hranica. Je to suma, ktorú by mohlo naše okolie či v lepšom prípade celá krajina vygenerovať. Ide o prostriedky, ktoré sú potrebné na to, aby sa budova očistila a aby sa do nej vrátil jej pôvodný výraz,“ hovorí M. Adamov.
Pôvodný stav synagógy v tridsiatych rokoch minulého storočia.
Kde zháňať
Prvou adresou pri napĺňaní miliónového koša boli štátne zdroje. Cez grantový program Obnovme si svoj dom je možné žiadať o finančný príspevok na obnovu národných kultúrnych pamiatok. Žilinčania to využili a počas dvoch rokov dostali spolu 45-tisíc eur. To je najväčšia suma, ktorú sa im zatiaľ podarilo získať.
Ďalšou možnosťou bol príspevok zo štrukturálnych fondov Európskej únie. V čase rozbiehania projektu už žiadne výzvy neboli a aktuálne programové obdobie sa práve končí. Okrem toho by žiadateľom o peniaze musela byť samospráva, čo by komplikovalo nájomné vzťahy.
Treťou zastávkou bolo mesto, kde sa však rýchlo ukázalo, že žilinská radnica nemá dosť peňazí ani na vlastné budovy. Podpora zo strany mesta sa pohybuje skôr v nefinančnej rovine. Napríklad zabezpečením odvozu odpadu pri rekonštrukcii a ústretovosťou pri vybavovaní stavebných povolení.
Príspevok samotných vlastníkov budovy je limitovaný ich možnosťami. Židovská obec v Žiline je veľmi malá, jej členovia napriek tomu prispievajú finančne, drobnými opravami a nadväzovaním kontaktov do zahraničia s potenciálnymi darcami.
Interiér synagógy počas jednej z akcií.
Firemní lokálpatrioti
Veľké očakávania boli spojené so sponzorským vstupom súkromných firiem. „Keďže ide o taký prestížny projekt, mysleli sme si, že nám bude popri verejných zdrojoch stačiť päť podporovateľov zo súkromnej sféry,“ hovorí M. Adamov. Predstava bola, že finančné príspevky sa budú pohybovať v desiatkach tisícov eur. V skutočnosti ide o stovky, v lepšom prípade tisíce. Tím okolo synagógy je pritom v rokovaniach s firmami aktívny. Minulý rok oslovili vyše stovky firiem, tento rok ich bolo tiež niekoľko desiatok.
Ako problém sa ukázala lokalita objektu mimo Bratislavy. Veľký kapitál sa sústreďuje v hlavnom meste a tým je daný aj rádius ich záujmu a pôsobenia. „Navyše treba brať do úvahy, že predpoklady na veľkorysé angažovanie sa v lokálnej komunite sú pri firmách so zahraničnými akcionármi prirodzene nižšie,“ dopĺňa člen tímu synagógy Fedor Blaščák.
Práve na základe vzťahu k mestu sa podarilo nadviazať spoluprácu s futbalovým klubom MŠK Žilina. Rokovanie s majiteľom klubu Jozefom Antošíkom sa rozprúdilo nad albumom fotografií zo starej Žiliny. Tam vznikol nápad na model príspevku klubu na rekonštrukciu budovy.
Vzhľadom na pôvod architekta P. Behrensa sa rozbehlo kontaktovanie nemeckých firiem. Realizačný tím sa predstavil pred Nemeckou obchodnou komorou, ktorá zhodou okolností zasadala v Žiline. Záujem západného sveta by mohla naštartovať cena časopisu Bauwelt, ktorú projekt rekonštrukcie synagógy prednedávnom získal.
Marek Adamov v rozhovore s pamätníkom synagógy, pánom Lukáčom.
Bez plánu B
Žilinský tím sa spolieha aj na aktívny príspevok verejnosti. V júni tohto roku spustili verejnú zbierku na rekonštrukciu. Ohlas bol slušný, no po niekoľkých týždňoch sa ukázalo, že prvotný okruh prispievateľov sa vyčerpal. A bolo nutné ho rozšíriť. Preto žilinský tím pripravil kampaň, ktorá v októbri prebehla médiami. Návnadou pre donorov bolo „kupovanie si nesmrteľnosti“ vo forme príspevku k trvalej architektonickej a kultúrnej hodnote.
Ďalším cieľom tímu je zmeniť jednorazových darcov na pravidelných prispievateľov. „Ak sa nazbiera dvetisíc ľudí, ktorí si nastavia trvalý príkaz na desať eur mesačne, výrazne to pomôže rekonštrukcii aj ďalšiemu fungovaniu budovy,“ hovorí M. Adamov.
Zo stanoveného milióna sa zatiaľ podarilo do budovy investovať zhruba stotisíc eur. Keďže dátum otvorenia zrekonštruovanej synagógy ako kunsthalle je stanovený na rok 2014, realizátorov čaká počas nasledujúcich dvoch rokov ešte poriadny finančný lov.
A čo ak sa nezoženie dosť peňazí? „Plán B nie je. V roku 2014 budovu otvoríme. Či budú úplne zrekonštruované steny, nie je až také podstatné. Dôležité je, že priestor žije už dnes. Na doterajších akciách sme mali už niekoľko tisíc ľudí. Je to viac, než niektoré oficiálne inštitúcie dosiahnu za celý rok,“ uzatvára M. Adamov.
Zbierka beží.
Foto - Ľubo Bechný, Marek Jančúch, Truc Spérique
Prečítajte si ďalšie články z rubriky Kreatívne.
Rozhovor vyšiel v aktuálnom vydaní týždenníka TREND 48/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
