Ako žijú mladí ľudia: sú často zmätení a nevedia, čo chcú

Daniel Skala má osemnásť. Chodí na Bilingválne gymnázium C. S. Lewisa v Bratislave. O svojej generácii hovorí, že má veľa problémov: „Žijeme v komplikovanom svete, v ktorom je ťažké sa vyznať.“ Súhlasí, že on a jeho rovesníci majú obrovské možnosti, ale dodáva, že ich život je komplikovanejší ako život ich rodičov spred roku 1989: „Vtedy boli niektoré veci a smerovanie ich života jasné.“

Daniel je presvedčený, že pocity úzkosti sú spojené s vysokými očakávaniami, ktoré na nich kladú rodičia i spoločnosť. Generácia jeho rodičov mala obmedzené možnosti študovať, nevedela cudzí jazyk, nemala internet. Keď niekto skončil ako údržbár – čo je podľa tínedžerov nudné povolanie – bolo to ospravedlniteľné.

Lenže dnešný mladý človek má všetko – vie jazyk, má internet, vzdelanie aj možnosti. „Očakáva sa teda odo mňa, že ako údržbár neskončím. Očakáva sa, že skončím na nejakej vysokej manažérskej pozícii. A to len z jedného dôvodu: mal som k dispozícii všetky možnosti, aby som som uspel, a musel som ich splniť,“ mieni Daniel.

Generácia očakávaní

Tento tlak je jedným z faktorov, ktoré spôsobujú, že mladých ambície v dnešnom svete stresujú. „Makajú“ na sebe aj za cenu potláčania pubertálnych rebélií, ktoré boli pre iné generácie typické. „Poháňa nás strach zo zlyhania, že sa nedostaneme na vysnívanú vysokú školu, a hlavne nechceme sklamať okolie,“ opakuje Daniel.

Dôsledkom je, že medzi tínedžermi pribúda prípadov porúch spánku, depresií a samovrážd (hlavne u chlapcov). V Nemecku stúpol počet psychicky chorých vo veku 18 až 25 rokov od roku 2005 o 38 percent, v prípade depresií až o 76 percent. Pocity vylúčenia živí aj to, že mladí si zážitky dokumentujú a zdieľajú na sociálnych sieťach, čo môže negatívne vplývať na ich priateľov, ktorí trčia doma.

Daniel Bunda má takisto osemnásť, študuje na LEAF Academy. O mladej generácii hovorí, že všetko rieši cez internet. Motiváciou je, ako vraví, instantná gratifikácia: „To znamená, že píšeš niekomu niečo, len aby si dostal späť odpoveď v priebehu pár sekúnd. Potom sa cítiš dobre. Cez text ale nebudeš rozoberať témy, ktoré sú osobné a ktoré posunú vzťah. To dokážeš len osobne.“

Podľa neho majú jeho rovesníci stovky povrchných vzťahov. Čo je podstatné, väčšinou s nimi nezdieľajú to, čo ich skutočne trápi. Nevytvárajú si spoločné puto, ktoré ľudí emočne prepája. Daniel pripúšťa, že jeho generácii niekedy chýba pochopenie a ľudský kontakt: „Zvykli sme si na obrazovku mobilu a počítača. Preto niekedy zabúdame, čo znamená reálne sa stretnúť a rozprávať sa.“

„Zvykli sme si na obrazovku mobilu a počítača. Preto niekedy zabúdame, čo znamená reálne sa stretnúť a rozprávať sa,“ hovorí Daniel Bunda (18). Zdroj: Maňo Štrauch

Miera socializácie aj podľa výskumov rapídne opadla. Dnešní tínedžeri čoraz častejšie komunikujú cez WhatsApp a Facebook Messenger, vzťahy riešia zasa cez zoznamky Tinder alebo Badoo. Aplikácie sú súčasťou ich života natoľko, že si ich prítomnosť často ani neuvedomujú. K čomu to vedie?

Istý americký výskum zaznamenal pokles vychádzok tínedžerov bez dohľadu rodičov. Veľmi prudký prepad bol v roku 2012, čo rodičia čiastočne ocenili. Veď keď mladí komunikujú predovšetkým online, vymieňajú si síce okrem klebiet aj urážky a nemravné obrázky, ale aspoň si nevymieňajú telesné tekutiny, jointy a fľaše alkoholu. Na druhej strane, mladí sa tak vzdávajú možnosti vytvárať si pevné emocionálne väzby s priateľmi, ktoré sa budujú nielen vo virtuálnom svete, ale predovšetkým vďaka zážitkom v reálnom živote.

Generácia hypersexuality

Mladá generácia je špecifická je tým, že sa nefláka po uliciach a je opatrnejšia v postoji k životu. Mladí sa majú tak radi, že niektorí experti hovoria o narastajúcom narcizme a snahe vyzerať v spoločnosti dôležito.

Pokiaľ ide o sexuálnu aktivitu či konzumáciu alkoholu, oboje slasti si užívajú menej často, ale o to v skoršom veku. Psychológ Marek Madro tvrdí, že k prvému pohlavnému styku dochádza čoraz častejšie už v dvanástich rokoch, v priemere v štrnástich. Sex je pre mladých prirodzenou súčasťou života a nepripisujú mu hlbší zmysel. Slúži skôr ako forma pôžitku bez nutnosti sa zaväzovať.

Zdroj: Trend.sk

Na druhej strane, pribúda mladých, ktorí prvý sex odkladajú. Kým v roku 1991 malo sexuálnu skúsenosť 54 percent amerických tínedžerov vo veku 14 až 18 rokov, v roku 2015 to bolo len 41 percent. Výskum v Spojenom kráľovstve zasa zistil, že jeden z ôsmich ľudí vo veku 26 rokov sex ešte nezažil. V predchádzajúcej generácii ho v rovnakom veku nezažil len jeden z dvadsiatich.

Poháňa ich strach zo zlyhania, nechcú sklamať svoje okolie

Psychoanalytička Susanna Abse tvrdí, že dnešní mladí vyrastajú v kultúre hypersexuality, ktorá spôsobuje strach z intimity. Dievčatá i chlapci sú pod tlakom všadeprítomných zobrazení dokonale pevných tiel. Mnohí preto chodia do posilňovne a športujú, aby sa vyrovnali vzorom, ktoré sledujú na sociálnych sieťach. Frustruje ich predstava, že o ich zlyhaniach a nedostatkoch sa môže prostredníctvom sociálnych sietí dozvedieť ktokoľvek.

U Generácie Z sa čiastočne zmenil aj pohľad na drogy a alkohol. Priemerný vek, v ktorom napríklad mladý Austrálčan prvýkrát ochutnal alkohol, sa od roku 1998 zvýšil zo 14,4 na 16,1 roka. A keď mladí začnú piť, alkohol vychutnávajú v menších množstvách. V Spojenom kráľovstve pätina ľudí vo veku 16 až 24 rokov nepije alkohol vôbec. Striedmejšie „chodenie von“ spôsobilo, že na Britských ostrovoch zanikajú nočné bary a klasické diskotéky.

Generácia izbových párty

Na Slovensku je situácia podobná. Mladí nevyhľadávajú hlučné diskotéky v zafajčených podnikoch, čo pocítilo už niekoľko nočných klubov v širšom centre Bratislavy a v Mlynskej doline, kde je najpočetnejšia enkláva bratislavských internátov.