Ako si žije slovenský taxikár v čase globálnej konkurencie

No je jej názor na nich ako odporcov nových trendov v mobile objektívny? Čo robia, aby sa novinkám prispôsobili? Ako im technológie, naopak, pomáhajú? A aké sú výhody a strasti tohto povolania? TREND sa na to pýtal dvojice taxikárov, ktorí majú v teréne najazdené stovky tisícov kilometrov.

Aspoň stovka denne

Jaroslav Vondráček taxikárči už dlhé roky. Kedysi spoluzakladal Občianske združenie koncesovaných taxikárov. „Je to individuálne,“ odpovedá na očakávanú otázku, koľko taxikár v reáli zarába. Podľa neho to závisí napríklad od toho, či chce pracovať aj v noci. On sám pracuje štyri-päť hodín skoro ráno, keď ľudia idú do práce alebo na letisko. Potom ide domov, a ak má slabšie tržby, tak do auta sadne ešte na tri-štyri hodiny počas poobedňajšej špičky.

Ideál pre J. Vondráčka sú denné tržby na úrovni od sto eur. Po odpočítaní nákladov ostáva taxikárovi od 50 do 75 percent. Závisí to od štruktúry nákladov – na auto, pohonné hmoty, servis, poistky, dispečerské služby, dane, odvody a ďalšie poplatky. Svoj „denný paušál“ zarobí J. Vondráček niekedy za päť-šesť hodín, inokedy za dvojnásobný čas.

Z toho vyplýva, že hlavným benefitom tohto povolania je sloboda. „Ak sa ráno do práce nevyberiem, žiaden šéf mi nevolá, kde som,“ hovorí taxikár. Nevýhodou je, že napríklad dovolenku mu nikto nepreplatí. Ale tak to majú aj iní živnostníci.

Jaroslav Vondráček: V súčasnosti v Bratislave jazdí tri a pol tisícky taxíkov, v čase špičky je zataľ priestor pre všetkých. Zdroj: Miroslava Spodniaková

J. Vondráček zdôrazňuje, že sto eur sú denné tržby skúseného taxikára s dobrým