Ako zdravo hospodáriť v meste a nerobiť dlhy

Z rebríčka aj analýzy sa dá vyčítať, aké dlhy majú mestá, aké prebytky či koľko percent peňazí im zhltne splácanie dlhov. Dajú sa z neho vypozorovať aj isté trendy v hospodárení obcí a miest.

Tvoria prebytky, ale menšie

V minulom roku hospodárili všetky väčšie mestá na Slovensku, s výnimkou Martina, s plusom na účtoch. Najlepšie hodnoty mala Dubnica nad Váhom a Nové Mesto nad Váhom s prebytkom viac ako 23,3 percenta. To je výrazne nad slovenským priemerným prebytkom, ktorý bol na úrovni 9,6 percenta, čo je mierne medziročné zhoršenie oproti roku 2016. „Dôvodom tohto zhoršenia je, že mestá neustrážili svoje bežné výdavky. Tie medziročne narástli až o 6,1 percenta, čo pravdepodobne súvisí s blížiacimi sa komunálnymi voľbami,“ píše sa v analýze.

Napriek tomu tieto čísla znamenajú, že mestá zväčša nemajú problém s vykrývaním výdavkov zo svojich bežných príjmov. Pri hospodárení platí, že čím väčší prebytok dokáže samospráva pri svojom hospodárení vytvoriť, tým väčší priestor jej vznikne na zveľaďovanie svojho majetku, investície či splácanie starších dlhov.

Zadlženie klesá, dlh rastie

Problém je, že mestá terajšie dobré časy, keď rastie ekonomika aj mzdy a klesá nezamestnanosť, nevyužívajú sa skresávanie dlhu. Skôr prebytky míňajú na