Ako vyzerá sociálny štát Roberta Fica? Málo muziky za málo peňazí

Pre R. Fica ide o pomerne novú a nie veľmi jednoduchú situáciu, keďže doteraz to bol vždy on, kto diktoval sociálne témy a staval na tom svoju politickú existenciu. Desať rokov jeho takmer permanentného vládnutia je však dostatočný čas na to, aby sme vedeli vyhodnotiť, ako sa jeho na verejnosti prezentované ľavičiarstvo alebo, inými slovami, sociálne cítenie skutočne odzrkadlilo na sociálnom fungovaní štátu.

O tom, ako predseda Smeru vníma úlohu sociálnej demokracie v spoločnosti, veľa naznačujú už jeho slová, ktoré adresoval v roku 2010 svojmu českému priateľovi Milošovi Zemanovi: „Ľudia nechcú slobodu, ľudia chcú peniaze na dlaň a sociálne dávky.“ V podstate sa svojimi slovami riadi doteraz.

Stále najmenej sociálni vo V4

Základné makroekonomické porovnanie čísel ukazuje, že Slovensko dáva na sociálnu oblasť stále málo. Nejde len o výrazné zaostávanie za škandinávskymi krajinami, ktoré sa stali synonymom sociálneho štátu. Ale aj o iné európske vyspelé krajiny či našich najbližších susedov, ktorí sa nemôžu pochváliť dlhodobou vládou sociálnych demokratov tak ako my na Slovensku.

Podľa Eurostatu v roku 2015 išlo na sociálne účely z verejných zdrojov niečo vyše 18 percent HDP. Priemer Európskej únie siaha k tridsiatim percentám, najviac, takmer 35 percent dáva Francúzsko a aj susedné Rakúsko dáva vyše 30 percent HDP. Z európskej dvadsaťosmičky len sedem krajín je menej štedrých než Slovensko.

Na súčasnú úroveň sociálnych výdavkov sme vyskočili v roku 2009, keď Slovensko, ako jedna z mnohých európskych krajín, muselo reagovať na dôsledky krízy. Rastúca nezamestnanosť či vyšší záujem o skorší odchod do dôchodku pre rušenie pracovných pozícií sa odrazili na ich vyššom podiele.

Fakt, že dávame de facto rovnako na sociálnu oblasť aj po odznení krízy, je síce chvályhodný, ale nestačí to. Oproti vyspelej Európe zaostávame vo všetkých štyroch merateľných oblastiach. Menej ide na nezamestnaných, bývanie a sociálnu inklúziu, rodinu a deti, ale i dôchodcov. Aj keď pri dôchodcoch netreba zabúdať, že na penzie ide logicky menej aj pre zatiaľ relatívne priaznivú vekovú štruktúru obyvateľstva. Slovensko má citeľne menej obyvateľov nad 60 či 65 rokov oproti Západu.

Zdroj: Zsolt Lukács

Čo sú priority

Pri vyšších príjmoch štátu rástli v posledných rokoch slušne aj verejné výdavky. Tie smerovali najmä do zdravotníctva, ktoré aj napriek tomu nedosahuje výsledky okolitých krajín, ale aj na platy verejných zamestnancov vrátane učiteľov (ktoré takisto nedosahujú a ešte dlho ani nebudú dosahovať dostatočnú úroveň). Oproti roku 2013 štát veľa míňal aj na nákupy tovarov a služieb.

Je pritom otázka priorít vlády, či bude budovať predražené diaľnice, nakupovať bez súťaže obrnené transportéry za miliardu eur a tváriť sa pri tom, že robí špičkový vývoj, alebo posilní sociálne funkcie štátu. Nielen dávky, ale systém ako taký. Najmä, ak vieme, že aj vyššie verejné výdavky sú v porovnaní s vyspelými štátmi stále relatívne nízke. Je legitímne povedať, že ak chceme budovať sociálnejší štát, je potrebné zvýšiť dane.

Lenže aj v tejto oblasti sa ukazuje podstata sociálnosti vládneho Smeru. Väčšina