Na opačnej strane republiky v Košiciach sa pre stránku košice.dnes.sk vyjadril rektor Univerzity Pavla J. Šafárika Pavol Sovák, že ich ubytovacie zariadenia sú od 70. rokov bez kompletnej rekonštrukcie. Za najnutnejšie považuje rekonštrukciu rozvodov, elektroinštalácie, zateplenie fasády, výmeny okien... Študentom chýba príjemnejší personál a rekonštrukcie izieb. Podľa Mareka Dufala, ktorý sa vyjadril pre vyššie menovaný portál, „študenti vysokých škôl potrebujú zázemie zodpovedajúce 21. storočiu“.
Pri mojej rešerši ma zaujalo aj niekoľko citátov študentov vysokých škôl. V rozhovore na stránke Birdz.sk sa študent žijúci na internáte Evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bartókovej pri otázke, aký je najvýraznejší rozdiel medzi ich vynoveným internátom a zvyškom na Slovensku, študent Samo vyjadril: „Najvýraznejší je asi ten, že nemáme žiadne šváby.“
Zuzana, ktorá bývala na bratislavskom „štúraku“, sa zasa pre portál vysokeskoly.sk posťažovala: „Nemohla som mať na izbe žiaden spotrebič a na lepšiu izbu som sa dostala len vďaka známostiam. Aj tam na jedno poschodie stále pripadala jedna kuchynka a v zlom stave boli aj sociálne zariadenia, ktoré nikdy nikto neupratoval. Niekedy som použila radšej toalety v tamojšom bare. Najväčším problémom nezrekonštruovaných izieb však boli nezatesnené okná a skrine, ktoré sa sem-tam zasekli a nedali sa otvoriť...“
Študent z Technickej univerzity vo Zvolene poskytol pár slov pre plusku a o jedálňach povedal: „Tu sa zastavil čas, človek má pocit, že je tu ešte stále hlboký socializmus. Nevedia, čo je to zdravé jedlo. Nevedia, čo je to vegetariánstvo, o vegánstve ani nehovorím. Takže niekedy sa človeku ujde len suchá ryža. Vyprážaný syr s tými umelými hranolčekmi považujem za vtip.“ A spolužiak ho doplnil: „Namiesto ryže dostávame permanentne zrno. Nechutné omáčky pokrývajú tie kury na antibiotikách. Príbory – ako keby sa niekto na ne predtým vyvracal. Ráno na raňajkách, keď dostanete bagetu ,so šalátom‘, tak tam nikdy nie je šalát...“
Ak chceme prilákať študentov na naše vysoké školy, musíme im ponúknuť aj určitý štandard a kvalitu života na internátoch. V ideálnom svete by zrekonštruované izby mali byť základom, spolu s pohodlným matracom, stolíkom a plastovými oknami, aby študenti mali čistý a pokojný priestor na štúdium. Malo by byť dovolené prispôsobiť si izbu vlastným potrebám, napríklad lepením rôznych plagátov či fotografií.
Myslím, že čo sa týka kúpeľní, najrozumnejším riešením je mať túto miestnosť pre jednu bunku (štyria študenti). Určite by mal byť zabezpečený príjemný personál, ktorý by kúpeľne a kuchynku dostupnú pre celú chodbu upratoval približne raz do týždňa. Strava je taktiež pevnou súčasťou ubytovania a mala by mať vyššiu kvalitu, treba zvýšiť variabilitu jedál (jedno mäsové, jedno vege, jedno vegan) a možno aj na úkor zvýšenia cien (namiesto 2,15 eura za polievku a vyprážaný syr to vytiahnuť na 3,40 za kvalitné menu).
Na niektorých súkromných školách (a zopár štátnych) je vidieť, že sa to dá – dokážu z internátu vytvoriť pre študenta druhý domov. No na to všetko treba peniaze. Veľa peňazí.
Jednou z mála dobrých vecí, ktoré súčasný premiér avizoval, sú peniaze investované do rekonštrukcie internátov vo výške 20 miliónov eur na rok 2018. Lenže odhad skupiny rektorov zo Slovenskej rektorskej konferencie z roku 2016 sa pohybuje v číslach okolo 300 miliónov – práve preto by súčasná vláda mala prehodnotiť svoje matematické schopnosti, ak chce dosiahnuť reálnu, viditeľnú zmenu.
Valentína Sedileková, LEAF Academy, Bratislava
