Dva faktory vymanenia sa z pasce stredného príjmu

Slovensko spolu s mnohými ďalšími východoeurópskymi krajinami zažilo jeden z najúspešnejších príbehov ekonomického rastu v povojnovom období. Dôvodom je jeho vstup do Európskej únie, ktorý mu pomohol vytvoril pozitívne inštitucionálne prostredie, čo výrazne zvýšilo záujem zahraničných investorov o krajinu.

Financovanie firiem na burze

Viac o téme nájdete tu:

Téma týždňa: Burzový kapitál poskytuje výhody investorom aj emitentom
Artur Gevorkyan: Ak máte dobrý biznis, ale chýbajú vám peniaze, choďte na burzu
Právny poradca: Slovenské firmy majú vydláždenú cestu na pražskú burzu
Investičný poradca: Aj kapitál smerujúci do menších firiem môže priniesť slušné výnosy
Slovenská burza: Bratislavská burza má väčší objem obchodov s dlhopismi ako Praha
Ekonomická prosperita: Ako sa vymaniť z pasce stredného príjmu

Prílev priamych zahraničných investícií začiatkom nového storočia vybudoval továrne, ktoré do globálnej dodávateľskej siete zapojili vzdelanú a lacnú pracovnú silu Slovenska. Ekonomický benefit sa prejavil u investorov, zamestnancov, ale aj v menších a stredných slovenských firmách, ktoré na reťazci participovali.

V druhej dekáde 21. storočia však táto výhoda dosiahla maximálny účinok. Ekonómovia často hovoria o pasci krajín stredného príjmu, keď krajina vyčerpá nízko visiace ovocie lacnej pracovnej sily a na rebríčku ekonomickej výkonnosti sa už nedokáže posunúť vyššie. Oficiálne čísla Svetovej banky hovoria, že Slovensko túto pascu stredného príjmu prekonalo.

V skutočnosti to však nemusí byť úplne pravda. Je totiž ťažké zovšeobecniť túto teóriu na rôzne krajiny sveta s ich vlastnými špecifikami. Pokojne sa môže stať – a s najväčšou pravdepodobnosťou sa aj stane –, že Slovensko dosiahne stabilnú ekonomickú úroveň, no dopredu sa už posúvať nebude dať.

Bez vzdelania to nejde

Dôvod je prostý – krajina nedokáže v potrebnom objeme generovať dve základné pohnútky pre pokračujúci ekonomický rozvoj. Prvým je dostatočne kvalitné a odborné vzdelanie napojené na vedu a výskum. Aj keď mnohí sú si vedomí dôležitosti vzdelania a výskumu, problém je, že tieto aktivity do veľkej miery zastrešuje štát.

Pokiaľ štát funguje suboptimálne, čo je preň typické, a jeho napojenie na súkromný sektor je nedostatočné, neexistuje silná motivácia na to, aby sa systém zefektívnil a dokázal priniesť požadovaný výsledok. Aj keď je to v konečnom dôsledku otázka množstva peňazí, ani navýšené toky zdrojov nemusia pomôcť zlepšiť výsledok neefektívnych procesov.

Práve preto sú úspešné príbehy kvalitného vyššieho vzdelávania po celom svete pretkané symbiózou so súkromným kapitálom, ktorý do systému prináša tlak na efektivitu a dosahovanie stanovených cieľov. Najnovšie vedecké poznatky vznikajú primárne na univerzitách za pomoci financovania súkromného kapitálu, ktorý ich potom dokáže využiť v komerčnej sfére.

Spätný pohľad na prvé dve dekády 21. storočia ukazuje, ako je technologický pokrok kľúčový pre ekonomický rozvoj a zvyšovanie produktivity práce. Inak povedané, súkromný kapitál je tým motivátorom, ktorý dokáže vytvoriť tlak aj na vzdelanie, vedu a výskum a ich aplikáciu do reálnej ekonomiky.

Ale nielen na ne. Investičný kapitál hľadajúci príležitosti ponúka financovanie mnohých projektov súkromnej aj verejnej sféry. Nerobí to len takmer vždy lacnejšie ako úver z banky, ale poskytuje aj dodatočné výhody. Tou najväčšou je finančná injekcia, ktorá je splatná až na konci celého investičného obdobia, pokiaľ ide o dlhopisy, alebo nie je splatná vôbec, pokiaľ ide o akcie.

Zároveň, v prípade akcionárskeho vstupu investorov do projektu, vzniká tlak na vyššiu efektivitu fungovania aj v súkromných spoločnostiach. Jednoducho, investičný kapitál vytvára silné impulzy na zvýšenie súčasnej aj budúcej produktivity vo firmách a vo verejných partnerstvách. Ak so sebou prináša aj know-how, potom ďalej zvyšuje potenciál budúceho ekonomického rastu.