Ako urobiť dobré kúpalisko bez úverov a eurofondov

Niektorí, ktorí prišli o barlách, ich zoberú pod pazuchu a krívajú, čo im sily stačia. „Keby som to nevidela na vlastné oči, tak tomu neuverím,“ krúti hlavou jedna z návštevníčok. Scéna ako z filmu nie je zo žiadneho z vychytených zariadení pod Tatrami alebo na Žitnom ostrove, ale z Termálneho kúpaliska v Podhájskej.

Dlhodobo patrí medzi tri najnavštevovanejšie kúpaliská a akvaparky na Slovensku, ročne sem príde približne 700-tisíc ľudí. Aj, ale nielen vďaka tomu je podnikom, ktorý dosahuje z rekreačných vodných zariadení suverénne najlepšie hospodárske výsledky. Jeho hrubá marža bola vlani 76 percent (podiel pridanej hodnoty, vrátane personálnych nákladov, na celkových tržbách).

Žiadne hory, len minerálna voda

Počtom návštevníkov sa Podhájska takmer vyrovná vychyteným akvaparkom na severe Slovenska. S tým rozdielom, že v nich časť hostí generujú ostatné turistické atrakcie, keďže do Tatier a na Liptov sa chodí za turistikou a poznávaním prírody, pričom návšteva akvaparkov je iba jednou zo súčastí dovolenkového programu. V Podhájskej a okolí však nijaké notoricky známe a navštevované atrakcie nie sú – okrem teplej minerálnej vody, o ktorej sa hovorí, že sa podobá na tú z Mŕtveho mora. Takže kúpalisko samo osebe je najväčšou a v podstate jedinou tunajšou atrakciou, kvôli ktorej sem chodia státisíce ľudí.

Na rozdiel od trojice tatransko-liptovských akvaparkov nie je v súkromných rukách a nemá za sebou silného investora – jediným vlastníkom je obec Podhájska. Čísla kúpaliska však ukazujú, že aj obec, respektíve verejný subjekt môže byť dobrým hospodárom.

Súčasný riaditeľ termálneho kúpaliska Jozef Barcaj sem prišiel šéfovať pred vyše dvadsiatimi rokmi. Krátko po tom, ako obec v roku 1995 vytvorila s.r.o. Termálne kúpalisko Podhájska. „Začiatky neboli úplne jednoduché, kúpalisko bolo zadlžené, prvé roky obec uvažovala, že ho predá. Potom sme sa však postupne dostali do čiernych čísiel a už vyše pätnásť rokov sme v zisku,“ spomína riaditeľ.

Zatiaľ bez kanalizácie

Na margo spolupráce s vlastníkom hovorí, že je absolútne bezproblémová. Koniec koncov, tak ako je J. Barcaj dlhoročným riaditeľom, Podhájska má už štvrté volebné obdobie toho istého starostu. „Obci prispievame ročne do rozpočtu okolo 400-tisíc eur. Robíme pre nich aj rôzne iné aktivity, teraz sme napríklad vysádzali kvetinové záhony a upravovali námestie,“ vysvetľuje riaditeľ kúpaliska.

Dodáva, že aj obec sa snaží, vybudovala infraštruktúru, obnovovala chodníky, dom kultúry, zdravotné stredisko, pribudla nová autobusová stanica, veľa prostriedkov zhltol odvoz odpadu, ktorý treba separovať. Aktuálne rekonštruuje osvetlenie a fasády verejných budov.

Čísla, ktoré kúpalisko dosahuje, ukazujú, že aj obec môže byť dobrý hospodár

Stále však chýba napríklad kanalizácia. Aj preto ide teplá voda z kúpalísk, ktoré však majú čistiareň, do miestneho potoka Liska. Z hygienických dôvodov ju nemôžu vracať do prameňa a používať znovu. „Niekam ju vypúšťať musíme, Podhájska ani okolité obce nie sú napojené na kanalizáciu,“ argumentuje riaditeľ. Hneď dodáva, že na všetko majú povolenia a ekosystému to podľa jeho slov nijako neškodí, flóra a fauna v okolí nie sú zasiahnuté. „Dokonca tu máme aj ondatry,“ upozorňuje.

Podľa starostu Podhájskej Vladimíra Bakoša obci ešte dávnejšie z projektu vyšlo, že kanalizácia by ju stála asi 200 miliónov korún. Ako obec pod 2 000 obyvateľov sa však o eurofondy uchádzať nemohla.

Zdroj: TREND.sk

Potraviny so sebou