Ako ublíži znižovanie emisií skleníkových plynov našej ekonomike? Nijak

Tie nastupujú veľmi pozvoľna, boj proti nim naráža na lobistické záujmy, a keďže atmosféra je len jedna, snaha jednej krajiny sa do veľkej miery prelieva k ostatným štátom. Aj preto je doterajší pokrok vlád, firiem a domácností v znižovaní emisií skleníkových plynov stále nedostatočný.

Paríž a európske ciele

O tom, ako by k znižovaniu vypúšťania CO2 a iných skleníkových plynov mohlo prispieť Slovensko, TREND diskutoval na podujatí Príležitosti nízkouhlíkovej ekonomiky organizovanom s Ministerstvom životného prostredia SR. Krajinu pod Tatrami na činy motivuje celosvetová Parížska klimatická dohoda, ktorá vstúpila do platnosti počas slovenského predsedníctva v Európskej únii.

Práve dvadsaťosmička berie svoju zodpovednosť k planéte veľmi vážne: do roku 2030 sa zaviazala znížiť emisie skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 o 40 percent. V druhej polovici tohto storočia by vplyv ľudstva na globálne otepľovanie mal v čistom klesnúť až na nulu.

Konkrétne cesty, ako to dosiahnuť, treba dobre zvážiť – tak, aby neplytvali vzácnymi zdrojmi v ekonomike. Znižovať emisie, zvyšovať energetickú efektívnosť či podiel obnoviteľných zdrojov energie sa dá rôznymi spôsobmi. A len poctivá ekonomická analýza v štýle hodnoty za peniaze ukáže na najefektívnejšie cesty k týmto cieľom.

Predbežné výsledky jednej z takýchto analýz predstavil Inštitút environmentálnej politiky (IEP) na rezorte životného prostredia spolu so Svetovou bankou predminulý týždeň v Bratislave.

Štyri scenáre

Išlo o výsledky ekonomického modelu, ktorý