Ako to vyzerá, keď zamrznú úvery alebo ako sa môže skončiť slovenský ošiaľ

Voľakedy sa im všetkým zdalo prirodzené zadlžiť sa, no teraz nevládali svoj dlh splácať. Nielenže stratili prácu, aj hodnota ich majetku sa prepadla. Strecha nad hlavou ich ochránila pred dažďom, no ich investíciu nezachovala. Ceny bytov sa prepadli aj o 40 percent. Úvery tak boli neraz väčšie než samotná hodnota bytov, ktoré založili.

Žili v lotyšskej Rige, písal sa rok 2009 a hoci odvtedy prešlo desať rokov, k starému optimizmu pri zadlžovaní sa odvtedy ešte stále nevrátili. Zadlženosť domácností tam prudko padla a naďalej klesá.

Paralela

Optimistom pod Tatrami sa porovnávanie Slovenska s príbehmi pobaltských krajín, ktoré aj pre vysokú zadlženosť ľudí ťažko pocítili globálnu krízu, môže zdať prehnané. No podobnosti s týmto regiónom je ťažké nevidieť a pobaltská koncovka bola dosť boľavá na to, aby si ju Slováci nevšímali. Preto ju ľuďom pripomenula aj Národná banka Slovenska (NBS) vo svojom poslednom hodnotení stability finančného sektora, kde opätovne upozorňovala na nadmerné zadlžovanie obyvateľstva a vysvetľovala dôvody, prečo chce rast úverovania tlmiť.

Na jednej strane sa nemožno čudovať, že Slováci sú pri zadlžovaní napriek výstrahám centrálnej banky odvážni.

Doteraz nemali skúsenosti s tým, čo sa môže udiať v prípade šokov. No mali by vedieť, že keď nejaké prídu, už ich nemusia zvládať tak ľahko, ako to bolo v predchádzajúcej kríze. Dlh Slovákov sa za ostatné roky zdvojnásobil. Centrálna banka už viacerými opatreniami rast úverového trhu na Slovensku brzdí a rýchlosť by mali znížiť i nové pravidlá zavedené tento mesiac.

Veľa peňazí, nízke úroky

Za päť mesiacov tohto roka si Slováci vzali skoro päť miliárd eur v nových úveroch, ku