Ako to vyzerá, keď mesto dbá na architektúru

Táto umelecká hra je súčasťou obrovskej premeny, ktorú hlavné mesto Nórska v posledných rokoch zažilo a stále zažíva. Pobrežie Osla, ktoré stáročia slúžilo ako rybársky, vojenský, dopravný či priemyselný prístup k moru, sa mení na živé miesto pre obyvateľov. Zapĺňa sa novými obytnými budovami, priestormi pre kultúru, prácu i biznis. K tejto zmene patrí aj výrazná budova Astrup Fearnley múzea od architekta Renza Piana. Nachádza sa na konci výbežku štvrte Tjuvholmen, ktorá z ničoho vyrástla na pôvodne vyľudnenom pobreží.

Oslo je dnes najrýchlejšie rastúce mesto v Európe. Netýka sa to len počtu obyvateľov, ale aj výraznej urbanistickej premeny. Prechádzka Oslom sa tak stáva prehliadkou súčasnej architektúry.

Budova Nórskej opery a baletu od architektov Snøhetta sa stala novým poznávacím znakom Osla. Zdroj: Snøhetta

Opera pre všetkých

Za oknami im stoja rybári s udicami natiahnutými k moru. Architektonické štúdio Snøhetta, ktoré navrhlo napríklad stavbu Alexandrijskej knižnice v Egypte a podieľalo sa na premene newyorskej križovatky Times Square, tiež sídli na oživenej promenáde Osla. Vychytený ateliér rieši zadania z celého sveta, no výrazne sa podieľal aj na premene svojho domicilu.

Najvýraznejším príspevkom Snøhetty k novej vizáži mesta je budova Nórskej národnej opery a baletu. Cenami ovenčená stavba pripomínajúca polámané ľadové kryhy okamžite priťahuje pozornosť. Jej „skulpturálnosť“ však nie je samoúčelná.

„Naším hlavným cieľom bolo oživiť toto územie,“ hovorí Tonje Frydenlundová, šéfka osloskej kancelárie štúdia. Architektom sa podaril šikovný ťah. Napriek tomu, že opera a balet nie sú žánrami pre každého, ikonická budova je neustále zaľudnená. A to jednak zvonku, keďže naklonené plochy stavby umožňujú prístup na strechu a zostup až ku hladine mora.

Interiér taktiež pozýva aj mimo predstavení a presklené plochy bočných stien umožňujú náhľad do diania vnútri. Je evidentné, že prechádzky ľudí sa z centra predlžujú až sem a zďaleka nejde len o kultúrnu elitu. V čase mojej návštevy skupina mladíkov na skejtoch zhadzuje šaty a s krikom sa vrhá z opernej promenády do chladnej vody.

Barcode – komplex výškových budov v tvare čiarového kódu zmenil vizáž mesta. Zdroj: Jørn Eriksson

Nová štvrť Tjuvholmen vyrástla na území bývalých prístavných skladov a dokov. Zdroj: Aspelin Ramm

Miesto pre Muncha

Budova opery sa stáva magnetom a novým poznávacím znakom Osla, no zďaleka nie je jedinou premenou pobrežia. Len o ulicu ďalej vyrástla rovnako výrazná nová dominanta mesta. Ide o komplex výškových budov, ktorý pre svoju vertikálnu podobu dostal názov Čiarový kód (Barcode). Master plán územia je kolektívnym dielom domácich ateliérov Dark a A-lab a holandských MVRDV. Výsledkom je sústava hypermoderných vežiakov, pričom každý je samostatným autorským počinom.

Ide o zásadný vstup do vizáže mesta, ktorý sa neobišiel bez vášnivej diskusie. Kritici projektu vyčítali, že svojou monumentálnosťou prekračuje triezvu mierku Osla a navyše centrum opticky oddeľuje od pobrežia. Iným zase môže imponovať, že nablýskané skulptúry vnášajú do obrazu mesta suverénny metropolitný ráz. „Je pravda, že verejná mienka nebola projektu pozitívne naklonená, no po realizácii sa nálada zmenila,“ tvrdí T. Frydenlundová zo Snøhetty. Štúdio sa podieľalo na vizáži jednej z administratívnych budov v Barcode.

Týmto sa prehliadka prerodu pobrežia zďaleka nekončí. Nad celým územím sa aj dnes krútia žeriavy. Hneď vedľa opery vzniká nová budova verejnej mestskej knižnice (Deichmanske bibliotek), ktorú navrhli architekti z ateliéru Lund Hagem. Presvetlená stavba knižnice by mala byť otvorená v roku 2019.

Za chrbtom opery zase rastú poschodia nového múzea najvýznamnejšieho nórskeho umelca Edvarda Muncha, ktoré navrhlo španielske štúdio Herreros. Niekoľkoposchodová budova s vychýleným vrchným podlažím má umožniť, aby bolo sprístupnené celé rozsiahle dielo autora. Publikum dnes totiž môže navštevovať len čiastkové výstavy v malom maliarovom múzeu.

Budova Astrup Fearnley múzea súčasného umenia od Renza Piana Zdroj: Nic Lehoux

Nové múzeum Edvarda Muncha od Estudio Herreros má vytvoriť priestor pre rozsiahle dielo autora. Zdroj: Estudio Herreros

Veľké sťahovanie

Oslo chce rásť, otázka ale je, či má kam. Zo severu je mesto ohraničené lesmi a z juhu ho brzdí more. Jedna z možností je preto práve obývanie pôvodne ignorovaných pobrežných území. Barcode, opera, nová knižnica i Munchovo múzeum sú súčasťou prerodu štvrte Bjørvika, ktorá dominuje východnému pobrežiu mesta.

Je sympatické, že sa tu nestavajú len štvorcové metre kancelárií a developerské projekty bývania, ale mesto sem cielene vsúva aj kultúru. Magistrát zjavne stavil na masívny presun existujúcich kultúrnych inštitúcií na oživené pobrežie. Aj keď ani to nemá len pozitívne ohlasy. Sťahovanie Munchovho múzea zo štvrte Tøyen napríklad vyvoláva obavy, že pôvodné miesto galérie odlevom záujmu výrazne utrpí.

Kto vykročí od opery pešo popod pevnosť Akershus západným smerom, po dvadsiatich minútach vstúpi do novej pobrežnej štvrte Tjuvholmen. Tu sa dá sledovať, čo znamená bývať s čľapkaním mora pod balkónom. Hypermoderná štvrť pripomínajúca futuristické Benátky vyrástla na území dokov a skladov. Dnes má najživšie pobrežné korzo Osla s natrieskanými reštauráciami a barmi. Na jednom konci tróni už spomínaná galéria Astrup Fearnely. Aby to nestačilo, tak na druhom konci žeriavy usilovne znášajú materiál na budovu nového Národného múzea, ktoré sem sústredí všetky aktivity roztrúsené po meste.

Nová budova pre Deichmanske bibliotek, najväčšiu verejnú knižnicu v Nórsku, vyrastie v bezprostrednej blízkosti ikonickej opery. Zdroj: Lund Hagem Arkitekter

Vo Vulkane

Kto chce vidieť, ako Oslo rastie do vnútra, nech si to namieri do Vulkanu. Je to nová štvrť vo východnej časti mesta, kto rá bola pôvodne obývaná hlavne robotníckymi rodinami. Vulkan sa nachádza na mieste bývalej železiarenskej firmy, vo zvlnenom údolí, ktorým tečie rieka Akerselva.

Ide o klasický príbeh – po skončení priemyselnej prevádzky začalo územie chátrať a stalo sa „no-go“ zónou, ktorú ľudia zďaleka obchádzali. Dnes je to jedno z najživších a najobľúbenejších miest v Osle, a to nielen pre ľudí, ktorí tam bývajú. Vulkan totiž okrem bývania ponúka aj veľkú tržnicu, viaceré reštaurácie, dve školy, športoviská aj kultúrne priestory.

Sverre Landmark je šéf marketingu developerskej firmy Aspelin Ramm, ktorá Vulkan postavila. Sympatický chlapík pôsobí ako presný opak obrazu podliezavého píáristu. Je zjavné, že projektom absolútne žije. Navyše sa ukáže, že štvrť s kvalitami Vulkanu sa „predáva“ sama.