Slovenského exportu sa týka niekoľko mantier, ktoré sú expertnou komunitou cyklicky prinášané do verejnej diskusie. V zásade platí, že priame zahraničné investície zo Slovenska vytvorili tatranského tigra prílevom rýchlych peňazí.
No na ekonomický boom sme zareagovali najhorším možným spôsobom – nechali sme sa viezť na kúpnej sile eurozóny a úspechoch nadnárodných korporácií. A tak sa postupom času stal z tatranského tigra čierny pasažier, ktorý síce tuší, že sa jeho jazda niekedy skončí, no nerobí nič, aby na jej konci nebol tvrdý pád.
Na dvanástom mieste
Slovensko s päťmiliónovým trhom nemá inú možnosť, ako excelovať v zahraničnom obchode. Tak znie záver nedávno publikovanej analýzy Krehká realita slovenského exportu a je to holý ekonomický fakt.
Osud Slovenska pritom zďaleka nie je jedinečný, rovnaký má Česko, Maďarsko, ba dokonca Nemecko, ktoré ako motor Európskej únie (EÚ) postavilo svoj ekonomický úspech na exporte.
Export financuje štát aj komerčné banky, vybaviť sa dá aj úver pre odberateľa
Ani nemecký trh nie je na globálne pomery dostatočne veľký. Slovensko je podľa rebríčkov z roku 2020 dvanástou najotvorenejšou ekonomikou sveta, objem zahraničného obchodu k nášmu HDP tvorí 171 percent, čo nás posúva do spoločnosti krajín ako Luxembursko, Hongkong a Singapur. To neznie až tak zle, tieto krajiny sú známe dobre zabehnutou ekonomikou a vysokou životnou úrovňou.
Bohužiaľ, na rozdiel od spomínaných krajín slovenská ekonomika nie je postavená na exporte domácej produkcie či domácich inováciách, akokoľvek veľmi by sme chceli, aby to bolo pravdou. Slovensko je dlhodobo výrobná hala globálnych hodnotových reťazcov bez akejkoľvek stratégie zameranej na komplexné riešenie kedysi „rýchlych peňazí“, ktorých potenciál ostal zväčša nevyužitý. Taká je realita.
Štruktúra slovenského exportu
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
