Ako zo Šurian konkurovať Číňanom

Kniha 40 rokov miestneho hospodárstva v Stredoslovenskom kraji, ktorá vyšla v roku 1990, by asi nikoho okrem fanúšikov lokálnej histórie nezaujala. Pre Alenu Švajdovú je však niečím špeciálna. Ako najlepšia pracovníčka prevádzky kožušníctvo podniku Obnova Žilina sa totiž v publikácii objavila na jednej z fotografií. Stojí na nej v dederónovom plášti za veľkým stolom zavalenom hŕbou kožuchov.

O dvadsaťdva rokov neskôr možno nájsť A. Švajdovú v dielni v pivničných priestoroch jej rodinného domu v Šuranoch a dederónový plášť si občas oblečie jedna z jej dcér. Všetko ostatné sa od roku 1990 v živote A. Švajdovej zmenilo.

Doslova bolestivé začiatky

Keď sa reportéri TRENDU pred mesiacom rozprávali s profesorom viedenskej Ekonomickej univerzity o špecifikách rakúskej ekonomiky, za korene životaschopnosti tamojších firiem označil fakt, že si v európskom priestore dokázali nájsť dieru na trhu. To isté sa dá povedať o A. Švajdovej, ktorá z opravy kožuchov a kožených búnd prešla k šitiu puzdier na mobily. Stalo sa tak po tom, ako sa vrátila z materskej dovolenky, v roku 1999.

Ceny mobilných telefónov sa už v tom čase dostávali na úroveň, vďaka ktorej si ich mohli dovoliť širšie masy a menšie rozmery už nenútili majiteľov kupovať si k mobilu aj tašku. „Manžel si vtedy k telefónu zaobstaral akési puzdro a opýtal sa ma, či by som niečo podobné nemohla vyrábať,“ spomína A. Švajdová na začiatky svojho živnostníčenia po návrate z materskej dovolenky.

Mladá rodina ešte vtedy bývala v paneláku. Prvé kusy slovenských puzdier na mobily vznikali v garáži domu svokrovcov A. Švajdovej. Ak sa hovorí, že začiatky podnikania vedia byť bolestivé, v prípade podnikateľky zo Šurian to platí doslovne. „Ruky som mávala stále dorezané od žiletiek,“ spomína A. Švajdová na obdobie, keď jej chýbali viaceré stroje a činnosti, na ktoré má dnes mašiny, robila ručne. Stávalo sa, že musela denne ručne vystrihnúť aj sto kusov puzdier, čo vzhľadom na tvrdosť kože nie je bežný fyzický výkon. Úľavu aspoň po psychickej stránke v tom čase i dnes predstavoval manžel A. Švajdovej, ktorý s podnikaním začal v poslednom roku existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov. Miloš Švajda sa okrem vlastného biznisu (prevádzkuje veľkosklad s obalovými materiálmi) staral o obchod s puzdrami, manželka sa mohla naplno venovať ich výrobe.