Za stolom sedí teta, na sebe má tričko s obrovským farebným Mickey Mousom. Okolo nej sú poukladané hračky a lízanky. Malý chlapec, ktorý do miestnosti vchádza s napätým očakávaním, jej opätuje úsmev. Rozhliadne sa po hračkách a jednu si vyberie. Teta sa ho pýta na škôlku a kamarátov, tréma opadne. Napokon sa začnú rozprávať o mame a otcovi.

Teta nie je detský psychológ ani terapeut, ale sudkyňa. Hoci rozhoduje súdny spor, odkladá si sudcovský talár a neformálne sa oblieka do trička. Pôvodne si ho priniesla len ako suvenír z Disneylandu. Robí všetko preto, aby dieťaťu uľahčila výsluch a medzi dvoma hašteriacimi sa rodičmi rozhodla najmä v záujme malého člena rodiny.

Túto pozitívnu skúsenosť zo súdu, ktorý sa týkal maloletého, opisuje právnička Helena Kasanová. Občas sa však na súdoch stretáva s iným prístupom a s problémami. „Na Slovensku sa dlhodobo nerieši ten hlavný, a tým sú nedostatočné zručnosti všetkých, ktorí prichádzajú do styku s rodinou a dieťaťom. Či už ide o zamestnancov úradov práce, alebo ľudí zo súdu,“ hovorí.

Na Slovensku stúpa počet súdnych sporov, ktoré sa týkajú maloletých. Kým pred rokom 1989 riešili slovenské súdy ročne okolo 26-tisíc vecí z oblasti rodinného práva, v roku 2010 to už bolo 38-tisíc. Takmer 64 percent párov, ktoré sa rozvádzajú, má maloleté deti.

Rastie aj komplikovanosť prípadov, pribúdajú napríklad cezhraničné rozvody. A hoci sa situácia v tejto oblasti mení dynamicky, podmienky, v akých rozhodujú sudcovia a pracuje sociálka, sa v praxi menia len veľmi pomaly. Súdy a úrady sú preťažené, dôsledkom enormnej zaťaženosti sú mnohé systémové zlyhania. Keď niektoré z nich médiá zverejnia, mení sa legislatíva. Nie vždy to však pomôže.

Vláda aj teraz pripravuje zmeny po medializácii kauzy okolo maloletého Marca, ktorého nedávno vyšší súdny úradník násilím odviedol z triedy plnej detí. Plnil rozhodnutie súdu v spore medzi babkou a mamou o zverenie Marca do starostlivosti. Nedodržal pritom ani platnú vyhlášku, ktorá mu prikazovala 24 hodín vopred informovať školu o svojej návšteve.

Zlyhanie jedného úradníka, ktorý traumatizoval deti aj učiteľky, naštartovalo kompetentných. Už tento týždeň sa má zísť okrúhly stôl, na ktorom budú diskutovať o nových pravidlách. V hre je väčšia špecializácia sudcov, posilnenie úlohy psychológov aj novela vyhlášky o odoberaní detí. Tá by mala priniesť mäkšie pravidlá do výkonu súdnych rozhodnutí, ktorým sa účastníci konania nechcú podrobiť dobrovoľne.

Ako súdy rozhodujú o deťoch

Zdroj: Zsolt Lukács

Ako fungujú súdy

H. Kasanová sa v neľahkom detskom svete pohybuje celý svoj profesionálny život. V minulosti viedla Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže a Odbor sociálnoprávnej ochrany detí a kurately v zariadeniach na ústredí práce. V súčasnosti sa venuje rodinným prípadom ako zamestnanec advokátskej kancelárie.

Ako fungujú na Slovensku súdy, keď ide o deti? Právnička si spomína na situáciu, keď sa v podstate bežný spor o starostlivosť a výživné natiahol na štyri roky. Podľa nej hlavne preto, že sudca nevedel vyhodnotiť situáciu a rozhodnúť, pretože ani kolízny opatrovník mu neposkytol dosť informácií pre rýchle zorientovanie sa.

„Pomohlo by určite, ak by existovalo nejaké odborné centrum, psychológ, na ktorého by sa mohol obrátiť a ktorý by mu v krátkom čase poskytol relevantné informácie,“ myslí si. Súdy majú aktuálne k dispozícii kolíznych opatrovníkov, ktorí by mali dieťa previesť celým sporom, ale pre množstvo inej práce nestíhajú venovať každému dostatok času.

Súdy a úrady sú preťažené, dôsledkom enormnej preťaženosti sú mnohé systémové zlyhania

Nie vždy majú títo sociálni pracovníci dostatočnú kvalifikáciu a zručnosti pre prácu s maloletými. Najmä pre zisťovanie názoru dieťaťa. Školiť ich začali len nedávno. V spomínanom štvorročnom prípade daný kolízny opatrovník síce absolvoval pohovor s oboma rodičmi, zhodnotil podmienky ich bývania. No k samotnému dieťaťu sa s podrobnejším rozhovorom nedostal ani raz. Pritom je to v rozpore s jeho oficiálnym zameraním - hájiť najmä záujmy dieťaťa.

Problémom tiež je, že pri súdnych pojednávaniach nemusia chodiť k sporom jednotliví opatrovatelia. Úrad vyčlení jedného, ktorému potom kolegovia posúvajú spisy. Ten ich závery prezentuje pred súdom za viaceré spory, rodiny. Situáciu pritom nepozná z priameho kontaktu, len sprostredkovane.

Pomohlo by, ak by kolíznych opatrovníkov bolo viac, nedochádzalo by tak hromadne k ich fluktuácii. Dôležité je pritom aj neustále vzdelávanie v práci s dieťaťom, pretože už nestačia vedomosti spred desiatich či dvadsiatich rokov.

Ako súdy rozhodujú o deťoch

Ako súdy rozhodujú o deťoch

Špecializácia bola, ale zrušili ju

Do rodinnej agendy súdov patrí najmä rozhodovanie o zverení do starostlivosti, určenie otcovstva, stanovenie vyživovacej povinnosti maloletých. Asi najväčšiu časť tvoria rozvody a s tým súvisiace záležitosti. Vlani bolo na Slovensku 10 320 rozvodov.

Podľa predsedníčky senátu Krajského súdu v Bratislave Bianky Gelačíkovej narastá komplikovanosť súdnych konaní aj preto, že medzi rodičmi sa stráca 

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa