V „soft“ príspevkoch, ktoré stanice striedajú s vážnejšími témami, sa udomácnili viaceré praktiky, ako udržať divákov v napätí a pri obrazovke.
Strašidelné otázky
„Máme sa báť?“ Takto zvyčajne začínajú televízne správy (a iné bulvárne médiá) úvodné zahlásenia čudných reportáží s nekonečnou paletou tém. Tak napríklad: „Budú k nám Ukrajinci utekať, máme sa báť masového návalu?“ (TV Joj), „Majú sa báť o prácu? Ministerstvo školstva nevylučuje prepúšťanie“ (TV Markíza), „Máme sa báť? Nový kmeň vtáčej chrípky má už trinásť obetí. Nákazu hlásia aj z Pekingu“ (TV Markíza), „Majú sa báť títo ľudia o svoje životy?“ (TV Markíza). Za každou senzáciou je otáznik, s ktorým redaktor reportáže pracuje. Neraz je pointou konštatovanie, že na Slovensku nám „našťastie“ nič také nehrozí, alebo reportáž sa končí výkričníkom, ktorý varuje, že stať sa to môže, i keď okolnosti a podmienky príspevku nesedia na slovenské pomery.
V médiách sa udomácnili aj štandardizované varovania: „Ak sa aj vy chystáte na sviatky domov, dajte si pozor, aby ste si včas kúpili lístok na autobus či vlak!“ Médiá nás výchovne upozorňujú aj na to, aby sme si „dali pozor“ na dovolenke (téma cestovné poistenie), na dáta v zahraničí (téma roamingové balíčky) alebo na stránky, na ktoré klikáme (téma antivírusový softvér). Najčastejšie je v médiách strašiak kliešťovej encefalitídy, ale to už je taká jarná „povinná jazda“. Rovnako ako na jeseň očkovanie proti chrípke.
Klasickým úvodníkom sú aj hrozby. „Hrozí nám medzinárodný škandál?“ (TV Markíza), „Hrozí nám odstavenie ropy a plynu?“ (TV Joj), „Hrozí nám, že sa zvýšia niektoré dane?“ (TV Markíza), „Zemetrasení bude u nás stále viac, hrozia nám teda zemetrasenia ako v katastrofických filmoch?“ (TV Markíza) alebo aj „Hrozí nám zlacňovanie?“ (TV Joj).
Určite sú akceptovateľné spojenia „hrozia nám povodne“ a „hrozia nám suchá“, veď to sú skutočné problémy, ktoré patria do správ na prvé miesta. Niekedy však otáznik spraví z poslednej správy prvú len preto, že vďaka umelo vyvolanej hrozbe je takto postavený príspevok pre verejnosť pútavejší. Hoci nemusí mať žiadnu informačnú hodnotu.
Zbytočné strašenie sa dá pravidelne nájsť aj v reportážach, ktoré opisujú nešťastia, pády, streľbu či havárie. K tomu, čo sa stalo, redaktori pridajú svoj „investigatívny“ komentár toho, čo sa mohlo stať. Buď sa zamyslí sám redaktor, alebo dobre nastavenou otázkou dostane od okolostojacich výbornú odpoveď s jednoduchou a zrozumiteľnou pointou. Napríklad redaktor Ján Tribula zdramatizoval už aj tak dramatický pád detí zo zábradlia na rozmočenú zem komentárom: „Ak by ale prepadli z boku zábradlia, dopadli by rovno na betónovú dlažbu a ich zranenia by boli zrejme nepochybne horšie“ (TV Markíza). Častejšie nájdeme situácie, ktoré sú „šťastím v nešťastí“: „Spolujazdec práve spal. Ak by sedel vpredu, mohlo sa to skončiť horšie. Obaja Poliaci vyviazli živí a zdraví“ (TV Markíza).
Vraj, údajne, ešte horšie
Nešťastia, rodinné hádky, bitky alebo dopravné nehody. To sú situácie, ktoré sa stanú náhle a redaktor nemá veľa času na overovanie faktov. Zvyčajne začína svoju reportáž gestom „za týmito dverami“, „v tomto dome“ alebo „na tomto mieste“ a my mu veríme, že skutočne je tam, kde sa všetko stalo. Byť na mieste je o to dôležitejšie, ak novinár vlastne presne nepozná sled udalostí. A potom nastupujú slová „vraj“ a „údajne“. Buď ich vyslovia svedkovia, alebo samotní reportéri.
Napríklad redaktorka TV Joj Diana Pavlisová má v mediálnom archíve Newton Media od začiatku roka 2013 do 22. mája 2014 evidovaných 388 reportáží a slovo „vraj“ alebo „údajne“ odznelo v 189 reportážach, čo je takmer polovica. A čo Markíza? Redaktor Marek Baláž má za rovnaké obdobie v archíve 402 reportáží a tieto dve slová obsahuje 66 reportáží, čo je 16 percent. Redaktorka z tej istej televízie Dana Brixová má skóre 36 percent a podobne skončil aj redaktor konkurenčnej televízie Joj Vladimír Jurek, ktorý má priemer 30 percent.
Porovnávať dve alebo viacero udalostí dáva logiku, vtedy je pojem „ešte horšie“ adekvátny. No v televíznom spravodajstve sa používa príliš často. Najčastejšie v prípadoch, ktoré prorocky vystríhajú, že „môže byť ešte horšie“, „počasie bude ešte horšie“, „situácia mohla byť ešte horšia“ alebo „nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie“ (TV Markíza) či „koncom zimy je to ešte horšie a vinníkom je opäť počasie“ (TV Joj).
Najväčším strašiakom je zrejme smrť. „Choroba môže prerásť do smrteľného ochorenia“, „takáto dávka je už smrteľná“, „bola to smrteľná kombinácia“ alebo „môže to mať smrteľné následky“, varujú televízie.
Autor je mediálny analytik Newton Media.
