Ako štát obchoduje s firmou, ktorú založil premiérov priateľ

Napriek tomu by na ministerstve obrany mali vedieť transparentne vysvetliť, ako sa obstaráva armádna technika a prečo nie vždy za najnižšiu dostupnú cenu. Pri jednom dodávateľovi nestačil rezortu ani týždeň, aby vysvetlil zmluvy, ktoré vzbudzujú oprávnené otázky.

Týmto dodávateľom je akciová spoločnosť Willing, ktorá si na ministerstve obrany už roky udržiava postavenie významného obchodného partnera. Firmu založil a vlastnil priateľ premiéra Roberta Fica, zbrojár Miroslav Výboh. Pred časom bez bližších podrobností zverejnil, že akcie vo Willingu predal. TREND a portál Aktuality.sk majú od Nadácie Zastavme korupciu a z iných zdrojov viaceré zmluvy a dokumenty, ktoré ilustrujú, ako vyzerá obchodovanie štátu s touto zbrojárskou firmou.

Predražené?

Pochybnosti vzbudzuje napríklad zmluva na systém „záznam činnosti operátorov“, ktorú uzavrel rezort s Willingom ešte začiatkom druhého volebného obdobia R. Fica. Zaujímavý bol nielen proces obstarávania, ale aj jeho výsledok a cena. Softvér sa týkal riadenia letovej prevádzky prostredníctvom radarového zobrazenia a systému na komunikáciu s lietadlami a medzi jednotlivými letovými prevádzkami. Každú z informácií, ktoré poskytujú, treba zaznamenať a archivovať 30 dní napríklad pre prípad vyšetrovania leteckej nehody.

V rezorte obrany sa do roku 2012 využíval záznam, ktorý spĺňal isté požiadavky, ale mal určité limity. Vyriešiť to malo dodatočné obstarávanie na nový systém „záznam činnosti operátora“. Podobne postupovali Letové prevádzkové služby (LPS) SR, zabezpečujúce civilné lety, keďže mali rovnaký problém.

Takéto systémy vyrábajú dve spoločnosti, Ales a R-Sys. Ani s jednou z nich však rezort obrany kontrakt neuzavrel. Dodávateľom sa stal Willing, ktorý nikdy takéto technológie nevyvíjal. Nie je známe, že by sa uskutočnil tender, a hoci ide o systémy používané aj v civilnom letectve, boli klasifikované ako vojenský materiál. Preto rezort obrany nemusel zmluvu s Willingom zverejniť. Chcel niečo zakryť?

TREND si už skôr pred dvoma rokmi všimol, že ako zodpovedné osoby na strane zhotoviteľa sú uvedení Peter Kováč a Jozef Jankovič. Tí neboli zo spoločnosti Willing, ktorá od štátu zinkasovala peniaze, ale z firmy R-Sys. J. Jankovič vtedy potvrdil, že ich Willing oslovil ako subdodávateľov. Prečo ministerstvo obrany neoslovilo R-Sys priamo a či by bez sprostredkovateľa neušetrilo, na to tlačové oddelenie neodpovedalo.

O čom TREND vtedy neinformoval, boli ceny systémov, ktoré boli v tom čase aktuálne na trhu. Zmluva s Willingom bola uzatvorená na 1,37 milióna eur. Podobnú technológiu dodal R-Sys podľa zmluvy, ktorú má TREND k dispozícii, štátnemu podniku LPS SR za 599-tisíc eur. Podľa propagačného materiálu druhej dodávateľskej firmy, Ales, z tohto obdobia sa mohla cena podobnej technológie pohybovať okolo 300-tisíc eur. Výslednú sumu s inštaláciou, testmi a školeniami odhaduje odborník na letectvo, ktorý si vzhľadom na citlivosť kauzy neželal byť menovaný, na pol milióna eur.

TREND sa pýtal ministerstva, či malo informácie, z ktorých vyplýva, že systém bolo možné obstarať za zhruba polovičnú cenu. Ministerstvo neodpovedalo.

Konzul monackého kniežatstva preukázateľne vlastnil Willing do roku 2011. Zdroj: Milan Malíček/Právo/Profimedia.cz

Česká armáda za menej

V druhej polovici roka 2012 ministerstvo obrany uzavrelo s Willingom zmluvu na obstaranie náhradných dielcov pre leteckú techniku. K nej podpísalo tri dodatky, celkovo za 5,44 milióna eur, cez ktoré štát zakúpil aj takzvané magnetrony pre letiskové rádiolokátory.

Zaujímavé je opäť porovnanie cien. Willing dodal podľa prílohy k zmluve, ktorú má TREND k dispozícii, tri typy magnetronov za vyše 13-tisíc, 18-tisíc a takmer 21-tisíc eur s DPH. Rok predtým LPS SR priamo od výrobcu magnetronov, spoločnosti Tesla V.T. Mikroel, obstarali magnetron za 10 623 eur vrátane dopravy. Kým štátny podnik nakupoval podľa zmluvy jeden kus, rezort obrany vyše sto kusov, čiže si mohol vyjednať zľavu.

TREND má k dispozícii aj list výrobcu Tesla V.T. Mikroel, v ktorom uvádza, že