Ako speňažiť cudziu identitu

Upomienky z poisťovní, že treba zaplatiť poistku, asi nikoho obzvlášť netešia. Ale aspoň pripomenú povinnosti. Inak je to v prípade, keď klientovi začnú chodiť upozornenia, že zabúda platiť za zmluvu, ktorú si nikdy neuzavrel. To sa vlani stalo jednej klientke zo stredného Slovenska. Najprv si myslela, že ide o omyl, ale komunikácia s poisťovňou ju prekvapila. Životná poistka na jej meno je reálna, sama ju podpísala a dohodla. Aspoň podľa zmluvy, ktorú poisťovňa dostala od sprostredkovateľskej firmy.

Poisťovňa nástojila na jej pravosti až do chvíle, keď sa na strane sprostredkovateľa nezačali ukazovať trhliny. V prvom rade bol chybne vyplnený dotazník: klientka podľa neho mala napríklad zaškrtnúť, že je ľaváčka, čo nie je pravda. A záznam o stretnutí s klientom, ktorý je podľa zákona sprostredkovateľ povinný urobiť a archivovať, sa nedarilo nájsť. Podozrivé okolnosti sa hromadili. Nakoniec sa priznala sprostredkovateľka, ktorá mala zmluvu dohodnúť: využila klientkine reálne osobné údaje, zvyšok si vymyslela. Získanú províziu musela vrátiť a v sprostredkovateľskej firme už nepracuje.