Ako Smer chráni Slovensko

Keď Európu naplno zasiahla migračná kríza, premiér a predseda Smeru-SD Robert Fico vyhlásil: „Ochrana ľudí a Slovenska je na prvom mieste.“ Krátko pred voľbami sa bezpečnosť stala pre vládnu stranu prioritou, hoci s migračnou krízou priamo nesúvisí. Pritom hlavné bezpečnostné zložky – armádu, políciu, ale najmä tajné služby – už roky ťažia neriešené problémy, ktoré významne ovplyvňujú aj obranyschopnosť štátu.

Slovensko bude od júla 2016 predsedať Európskej únii, čo okrem iného znamená, že musí zvýšiť ochranu objektov, ktoré predstavujú potenciálny terč pre teroristov, a pripraviť sa na zabezpečenie summitov, významných stretnutí a delegácií. Desiatky podujatí na vysokej úrovni budú nepochybne predstavovať veľkú výzvu pre políciu, ale aj Slovenskú informačnú službu (SIS). A preveria schopnosti Slovenska v bezpečnostnej oblasti.

Slovenská republika doteraz patrila medzi štáty s nízkym stupňom ohrozenia, pokiaľ ide o terorizmus. Podľa bezpečnostných analytikov na tom nič nezmení ani skutočnosť, že sa ako predsedajúca krajina únie dostaneme viac do povedomia zahraničných médií. A to je do veľkej miery šťastie vlády, Slovenska, ale najmä jeho obyvateľov.

Je totiž otázne, ako by vyššie riziká zvládli naše podfinancované a spolitizované orgány, ktoré majú zodpovednosť za ochranu štátu.

Ani jedna z doterajších vlád neurobila nič preto, aby sa odstránila politizácia polície a tajných služieb

Ciele teroristov

Polročné predsedníctvo Európskej únie bude pre Slovensko novou skúsenosťou, akú ešte nemalo, keďže sa tu bude konať dvadsať podujatí na ministerskej úrovni a približne dvesto ďalších s celkovou predpokladanou účasťou do 25-tisíc ľudí. Prvou dôležitou a viditeľnou udalosťou bude spoločné rokovanie slovenskej vlády a celej Európskej komisie 1. júla v Bratislave.

Najviac zabezpečené musia byť podľa analytika Jaroslava Naďa podujatia, ktoré majú najvyššiu publicitu, pretože tú vyhľadávajú teroristi. „Prítomnosť vrcholových politikov z členských krajín Európskej únie, samozrejme, publicitu prinesie,“ hovorí J. Naď. Pripomína, že Slovenská republika už má viaceré skúsenosti s organizáciou podobných stretnutí, napríklad zasadnutie ministrov obrany NATO alebo každoročné zabezpečovanie konferencie Globsec, na ktorej sa zúčastňujú svetoví lídri.

Bezpečnosť celého predsedníctva má na starosti ministerstvo vnútra. Únia neurčuje žiadne opatrenia, ktoré má aplikovať predsednícka krajina. Bezpečnostné opatrenia, ako aj ochrana delegátov budú plne v kompetencii Slovenskej republiky.

Na predsedníctvo sa Slovensko pripravuje roky. Hoci premiér a vládna strana hovorí v súvislosti s bezpečnosťou o novej situácii, nemôžeme sa podľa J. Naďa tváriť, že nedávne útoky v Paríži boli jediným teroristickým aktom, pre ktorý sa mení celá únia. „Faktom je, že každoročne je len v rámci únie niekoľko teroristických útokov a ešte väčší počet ich bezpečnostné zložky odhalia pred zrealizovaním,“ poznamenal analytik.

Potenciálnym terčom pre teroristov je vždy takzvaná kritická infraštruktúra a objekty osobitnej dôležitosti. Sú medzi nimi elektrárne, vodné priehrady, budovy pre zabezpečenie fungovania vlády a štátnej správy. Zoznam je dlhý, netreba podľa J. Naďa zabúdať ani na budovy symbolického významu ako napríklad Bratislavský hrad.

Ministerstvo vnútra tvrdí, že v rámci opatrení vyplývajúcich z aktuálnej bezpečnostnej situácie už zvýšilo nielen počet hliadok v uliciach, ale plánuje personálne posilniť aj tímy s protiteroristickým zameraním, ochranu diplomatov a ústavných činiteľov. „Vo všeobecnosti možno povedať, že Slovensku nehrozí teroristický útok – patríme medzi krajiny s najnižším stupňom nebezpečnosti. Situáciu však nijako nepodceňujeme,“ uviedli z ministerstva pre TREND.

Ministerstvo Roberta Kaliňáka tvrdí, že na predsedníctvo nemá osobitný balík a výdavky, ktoré s ním súvisia, boli zahrnuté do riadneho rozpočtu. V ňom však nebola zohľadnená aktuálna bezpečnostná situácia a ak by mali byť zvýšené opatrenia ponechané v platnosti dlhodobo, bude musieť rezort žiadať o zvýšenie zdrojov.

Paríž po teroristickom útoku 13. novembra tohto roka Zdroj: Profimedia.cz

Najlepšiu povesť má armáda

Financovanie je jedným z dlhodobých problémov, ktoré ťažia bezpečnostné sily. Najmä armádu, ktorá používa zastaranú výzbroj, prevažne ruského pôvodu. Rozpočet vlády na budúci rok rátal na obranu s percentom z HDP, pričom pri vstupe do NATO sa Slovensko zaviazalo dávať na armádu dve percentá.

Prezident Andrej Kiska vlani na summite aliancie prisľúbil, že Slovensko do roku 2020 zvýši výdavky na obranu na 1,6 percenta HDP. Minister obrany Martin Glváč vtedy prezidentov sľub