Ako sa na Slovensku robí biznis s počasím? Patríme medzi špičku

Ide len o jeden z množstva príkladov, aký význam dnes majú meteorologické informácie a kde všade sa využívajú. Na Slovensku si už napríklad dáta o počasí kupujú aj banky. Pomáhajú im totiž pri rozhodovaní, či podporiť projekt na výstavbu fotovoltickej elektrárne. Ak je v danej lokalite počas roka nízky počet slnečných dní, vedia lepšie zhodnotiť riziko takejto investície.

Kľúčová spolupráca so SHMÚ

Slovensko sa pritom v meteorológii radí medzi svetovú špičku. Kým väčšina ľudí pozná len štátny Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), konkrétne jeho predpovedný model Aladin, v krajine pôsobí viacero svetovo významných firiem. Spoločnosti ako IBL Software, MicroStep-MIS, MPS-System či ECM ECO Monitoring vyvíjajú a vyrábajú prístroje na meranie počasia, ako aj softvér potrebný na spracovanie, analýzu a vizualizáciu meteorologických údajov. Svoje produkty dodávajú do celého sveta a ich zákazníkmi sú nielen najvýznamnejšie štátne meteorologické ústavy, ale aj súkromné firmy, letiská, letecké spoločnosti či armáda.

Základy úspechu slovenského meteorologického biznisu treba hľadať na začiatku deväťdesiatych rokov. Krátko po zmene režimu odišlo viacero zamestnancov SHMÚ do súkromnej sféry, pretože ústav v rámci transformácie škrtal interné vývojové kapacity. Zároveň však táto štátna inštitúcia potrebovala modernizovať, lebo technologicky zaostávala za západnými partnermi.

Vďaka historicky dobrým vzťahom dokázali novozaložené firmy nadviazať spoluprácu s SHMÚ, ktorý ju navyše aktívne podporoval. Vzájomná spolupráca bola totiž prospešná pre obe strany. Kým firmy získali odbornú pomoc a dôležitú referenciu, kľúčové pre expanziu na zahraničné trhy, ústav sa vďaka testovaniu produktov firiem dostával k špičkovému vybaveniu.

Základy úspechu slovenského meteorologického biznisu treba hľadať na začiatku 90. rokov – v spolupráci nových firiem s SHMÚ

Problémom biznisu v meteorológii je však jeho konzervatívnosť a relatívne úzky počet zákazníkov. Ak totiž firma nerobí samotnú predpoveď počasia, ale hardvér a softvér, ako klienti prichádzajú do úvahy najmä štátne meteorologické a hydrologické ústavy, ku ktorým sa v niektorých krajinách pridávajú aj ich privátni konkurenti, armáda a letiská.

Postaviť si vlastnú sieť meracích staníc je totiž nákladné a takúto investíciu, pohybujúcu sa v miliónoch eur, si môžu dovoliť len najväčší hráči. Expanzia do zahraničia je preto nevyhnutná. Konzervatívnosť tohto biznisu zase spôsobuje fakt, že merania počasia sa robia už viac ako sto rokov a akákoľvek zmena zariadenia môže spôsobiť skreslenie. Kým teda veľké štátne ústavy nasadia nejaký nový produkt, musí prejsť niekoľkoročným testovaním a overovaním, čo je pre začínajúce firmy investične náročné.

Slovenský svetový softvér

Najďalej sa spomedzi slovenských firiem podnikajúcich v meteorológii dostal bratislavský IBL Software Engineering. Jeho meteorologický softvér sa používa v takmer osemdesiatich krajinách po celom svete vrátane Antarktídy. Medzi jeho zákazníkov patria najvýznamnejšie meteorologické ústavy, americké vojenské letectvo, európska centrála NATO, Airbus či dubajské letisko. Pre britský meteorologický úrad Met Office, ktorý sa považuje za svetovú špičku, je IBL strategickým partnerom. Okrem neho má takéto postavenie už len americký Amazon.

„Máme algoritmy pre armádu, sme dodávateľ pre NATO, pre centrálu britského námorníctva. Vďaka nášmu softvéru vedia, aká je v noci viditeľnosť tankov alebo vojakov, kedy ich uvidí nepriateľ, ako si majú nastaviť okuliare na nočné videnie a podobne,“ vysvetľuje spoluzakladateľ IBL Michal Weis.

Michal Weis, IBL Software Engineering Zdroj: Maňo Štrauch

Ako vyštudovaný programátor rozbehol firmu hneď po skončení školy, keď sa v deväťdesiatych rokoch spojil s nemeckým partnerom. Ten v tom čase inštaloval v SHMÚ počítačový systém na prenos dát. Jeho skúsenosti a kontakty v meteorologickom biznise spojili s programovacími schopnosťami M. Weisa. Nahrával im aj aktuálny vývoj, keď tradičné národné meteorologické organizácie už nevládali držať krok s technologickým rozvojom.

Dovtedy si totiž