Ako sa šéf SNS otočil k Rusku

Zdroj: Maňo Štrauch

Predviedol v ňom vlastnú slávnostnú prehliadku proruských postojov – počínajúc kritikou sankcií, na ktorých sa zhodli krajiny Únie po anexii Krymu, pokračujúc obha-jobou samotnej anexie, odsúdením diplomatických krokov západného sveta proti Moskve po otrave Skripaľovcov v Spojenom kráľovstve až po protiukrajinský postoj pre konflikt v Azovskom mori, lebo aj v ňom „pravda je na ruskej strane“.

Slávnostnú prehliadku zakončil vyhlásením, ktoré má protiamerický a protiatlantický charakter: „Dokiaľ budem v politike, nikdy nedovolím, aby sa podpísala bilaterálna zmluva, ktorá by odovzdala naše letiská. Nemali sme dostať niekoľko desiatok miliónov amerických dolárov len tak do daru, prišli by sme o letiská... Naša strana má jasno v hlave: žiadne cudzie vojská na území Slovenska. Nechceme ich tu.“

Zdá sa, že Slovenskej národnej strane (SNS), za ktorú A. Danko hovorí, sa v hlave rozjasnilo natoľko, že sa veľkým oblúkom vracia k tomu, čo ju definovalo pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Teda v časoch, keď ju viedol Ján Slota a SNS bola súčasťou tretej vlády Vladimíra Mečiara.

Hlasujte proti NATO

Tri koaličné strany, ktoré dali v decembri 1994 dohromady tretiu Mečiarovu vládu, mali v programovom vyhlásení ako prioritu prijatie Slovenska do NATO. Slotova SNS dodala do vlády ministra národnej obrany Jána Siteka, ktorý sa oficiálne tváril, že chce „dobudovať moderné a demokratické ozbrojené sily SR, ktoré budú kompatibilné s armádami krajín Severoatlantickej aliancie“. Lenže iní predstavitelia SNS, ako napríklad poslanec Víťazoslav Moric, hovorili niečo iné: „Budeme sa naďalej usilovať nevstúpiť do NATO.“

V novembri 1996 minister J. Sitek spolu V. Moricom a Jozefom Prokešom navštívili Moskvu. Na rokovaní s vtedajším ruským ministrom obrany otvorili otázku prípadnej neutrality Slovenska a zaujímali sa, či je Moskva ochotná poskytnúť pre ňu garancie.

Z toho istého dôvodu navštívil